Jedna z trosiek raketoplánu dopadla na dvor Tommyho Peltiera v texaskom San Augustine. FOTO TASR/AP
Ešte predtým, než prezentovali výsledky svojho vyšetrovania, ktoré sa začalo hneď po dopade tisícok úlomkov z Columbie na zem, sú atakovaní zo všetkých strán. Podstatou kritiky je to, či NASA dostatočne posúdila závažnosť technického problému, ktorý nastal v 86. sekunde po štarte raketoplánu. Vtedy sa poškodili termálne doštičky na ľavom krídle. Ich úlohou je chrániť raketoplán pri zostupe do horúcej atmosféry.
Podľa amerických médií NASA tento problém zachytila, ale neurobila s ním nič, pretože ho nepovažovala za faktor, ktorý by mohol ohroziť bezpečnosť raketoplánu a jeho posádky. Problém je aj v tom, že vo vesmíre sa raketoplán správal podľa plánu. Termálne doštičky sú totiž vo vesmíre, kde je chladno, nepotrebné.
Ak by aj NASA trvala na oprave raketoplánu, neexistovali na palube Columbie na jej realizáciu technické ani ľudské možnosti. Kozmonauti nemali vybavenie ani skúsenosti. Len dvaja z nich absolvovali výcvik na výstup do vesmíru, navyše oprava krídla je veľmi nebezpečná, pretože kozmonauti sa nemajú čoho zachytiť a mohli by „uletieť“ do nenávratna.
Agentúra AP vo svojej špekulatívnej analýze napísala, že NASA mala zvážiť vyslanie záchranného raketoplánu a posádku z poškodenej Columbie doviezť na zem.
Ak by sa mediálne špekulácie potvrdili, vrhlo by to na americký kozmický program veľký tieň. Odborníci však varujú pred unáhlenými vyjadreniami, najmä keď ani jedna z troch vyšetrovacích komisií ešte nepozbierala všetky dôkazy.
Okrem technických príčin havárie raketoplánu sa veľa diskutuje aj o financovaní NASA, jej vnútornom fungovaní aj o samotnom význame raketoplánov.
Verejnosť si začína spomínať na apríl minulého roka, keď Richard Blomberg, dnes už bývalý poradca NASA, upozorňoval americký Kongres na deficity bezpečnosti raketoplánov a aj na to, že celý vesmírny program je finančne podvyživený. Okrem nedostatku peňazí je jeho slabou stránkou, že má najväčší podiel súkromných dodávateľov zo všetkých amerických programov. U súkromných dodávateľov sa dodržiavanie bezpečnostných noriem kontroluje pomerne komplikovane.
Hovorí sa, že firmy Boeing a Lockheed budú musieť pri vyšetrovaní havárie odpovedať na veľa otázok. Ich angažovanosť v programe stavby raketoplánov kritizovali ľudia, ktorí neskôr museli z NASA odísť, už minulý rok.
Smrť siedmich kozmonautov obnovila debaty o zastavení produkcie raketoplánov. Francúzsky kozmonaut Patrick Baudry, ktorý letel do vesmíru na raketopláne Discovery, tvrdí, že zostup do atmosféry je pre raketoplán vždy nebezpečný úkon. Podľa neho sa však v produkcii raketoplánov pokračuje pre lobovanie veľkých firiem. Dotknuté firmy však namietajú, že zisky z raketoplánov tvoria maximálne štyri percentá z ich celoročných ziskov.
JANA MIKUŠOVÁ
