Podľa prvých správ amerických denníkov dostal totiž americký Národný úrad pre vesmír a letectvo (NASA) pred štartom Columbie varovanie od mnohých expertov, ktorí upozorňovali na zlý technický stav raketoplánu. Niekdajší hlavný inžinier NASA Don Nelson sa ešte v lete obrátil na prezidenta Georgea W. Busha s prosbou, aby svojou interpeláciou zabránil vesmírnej katastrofe, pripomína dnešné vydanie rakúskeho denníka Der Standard.
Nešťastie Columbie a pozastavenie amerického vesmírneho programu je ťažkým úderom aj pre medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS), píše dnešné vydanie rakúskeho denníka Die Presse.
Od začiatku projektu dodávala totiž americká strana na ISS nielen astronautov ale aj drahé moduly, potrebné na činnosť stanice. Americký výpadok môže síce krátkodobo kompenzovať ruská strana, z dlhodobého hľadiska sa však nad celým projektom začínajú vznášať tiene. Najnovšie tragické udalosti v USA poznamenajú ale určite aj európsky vesmírny výskum, pokračuje Die Presse.
Nemecký denník Die Welt vo svojom dnešnom vydaní pripomína, že po zvyškoch kozmickej lode a posádky začali okamžite pátrať desiatky helikoptér americkej armády. To, čo sa doteraz našlo, vyvoláva hrôzu, tvrdia očití svedkovia. Z mestečka Hemphill hlásia nález zuhoľnatenej lebky, bedrového kĺbu a dolnej časti trupu. Všetky nájdené pozostatky sa sústreďujú na neznámom mieste a o ich identifikácii rozhodnú patológovia. "Videl som trosky a bolo mi jasné, že veľa z nich nezostalo," povedal Paul Brown, otec astronauta Davida Browna. "Chcel by som svojho syna aspoň riadne pochovať. Zdá sa však, že z toho nebude vôbec nič."
Komu vlastne slúžia vesmírne lety s ľudskou posádkou, pýta sa dnešné vydanie nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung. Výskum vesmíru je síce dôležitý, človek by však mal zostať (aspoň predbežne) na Zemi, podotýka SZ.
Výskum vesmíru patrí nesporne k najnaliehavejším a najvzrušujúcejším úlohám súčasnej vedy. Na jeho realizáciu by však mali slúžiť sondy, teleskopy a roboty. Čo vlastne núti ľudí, aby si sadli do rúry, naplnenej výbušninou, nechali sa vyniesť do vesmíru a krúžili okolo Zeme rýchlosťou 28.000 kilometrov za hodinu? Takéto činy nikoho nenasýtia, ani nikoho nevyliečia. Ide len o vedecké výskumy, ktoré slúžia vede ako takej. Možnože vo veľmi vzdialenej budúcnosti nastane situácia, kedy sa ľudstvo bude musieť vydať na cestu do vesmíru a osídliť iné planéty. Momentálne je však každý cent, vložený do letov s ľudskou posádkou zbytočne vyhodeným peniazom, konštatuje SZ.
jč juh
