Nepríjemné skúsenosti s našimi súdmi má aj skupina slovenských odborníkov, ktorí ešte v roku 1989 vytvorili počítačový program na spracovanie dát z meteorologického radaru. Program ich zamestnávateľ predal do vtedajšieho východného Nemecka a od apríla 1990 sa s ním súdia o autorskú odmenu. Okresný súd Bratislava III. však ešte nerozhodol.

Sťažovatelia chcú viac ako desať miliónov korún. Ak im dá súd nakoniec za pravdu, iba na úrokoch by dostali niekoľko desiatok miliónov.

„Prvých päť rokov sa súd vôbec nebavil o merite veci, ale o tom, že počítačový program nie je dielo a my nie sme autori,“ hovorí Jaroslav Nemec, bývalý pracovník Slovenského hydrometeorologického ústavu. Pojednávanie stálo, lebo bol problém nájsť kvalifikovaných znalcov. „Ťažko, keď sme my boli jediní,“ tvrdí Nemec. Nakoniec sa dvaja znalci našli a odvtedy sa spor ťahá iba o výšku odmeny.

Spočiatku boli pojednávania pravidelne. Napriek tomu sa Nemec a spol. v roku 1993 sťažovali na prieťahy v súdnom konaní. Krajský súd im dal za pravdu a ospravedlnil sa. O päť rokov sa sťažovali u tej istej sudkyne. Zmenila názor a vyhlásila, že k prieťahom nedochádza.

Po ôsmich rokoch prevzal prípad sudca Roman Huszár. Opäť všetko stálo na znalcoch, ktorí mali určiť výšku odmeny.

V roku 1999 sa preto sťažovatelia obrátili na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Ten dospel k záveru, že prieťahy v konaní sú neodôvodnené. Od rozhodnutia v Štrasburgu však už nebolo vytýčené ani jedno pojednávanie.

Sudca Huszár sa k veci odmietol vyjadriť. Povedal iba: „Ak nebolo vytýčené pojednávanie, neznamená to, že sa na prípade nepracuje.“ Za celý čas podľa našich informácií dvakrát urgoval zaslanie posudku u jedného zo znalcov. Znalec ho vypracovával takmer dva roky, sťažovateľom dal za pravdu. Nič sa nezmenilo. „Ja sa ako právnik pomaly svojím spôsobom vzdávam, pretože neviem, čo robiť,“ hovorí Peter Muríň, advokát sťažovateľov. Na sudcu už dvakrát apeloval, prečo sa nekoná. Odpovede sa nedočkal.

Predseda súdu Boris Tóth pripísal prieťahy na konto komplikovanosti prípadu. Pripustil, že Huszár nebol taký aktívny, ako mal byť. „Viem si predstaviť, že v niektorých veciach by sa dalo vytknúť, že postup nebol razantnejší,“ tvrdí. Práve Tóth bol ale sudcom, ktorý o prípade rozhodoval prvých osem rokov.

Husára od 1. januára preložili z okresného na krajský súd. Ide vlastne o kariérny postup. „Čo bude mať znova za následok, že to bude znovu trochu stáť,“ priznáva Tóth.

Bezradní účastníci sporu sa už iba zúfalo pýtajú: „Na čo je súd, keď nerozhoduje?“ (rp)

Sudca nerozhodoval, napriek tomu ho povýšili

BRATISLAVA – Sudca Roman Huszár začiatkom roka uspel v konkurze a preradili ho na Krajský súd v Bratislave. Pritom štyri roky nepohol s prípadom, o ktorom Európsky súd pre ľudské práva už v roku 1999 rozhodol, že dochádza k neoprávneným prieťahom v konaní. Huszár odvtedy na okresnom súde nevytýčil ani jedno pojednávanie.

Viacerých kompetentných povýšenie sudcu zarazilo. Preradenie schvaľovala Súdna rada, jej člen Juraj Majchrák však o Huszárovom prípade nevedel. Myslí si, že radu mal informovať predseda súdu. „Ostro by som proti tomu (preradeniu na krajský súd) vystúpil,“ tvrdí Majchrák.

O prípade nevedel ani minister Daniel Lipšic. „Pokiaľ je zistené subjektívne zavinenie sudcu za prieťahy v konaní, tak by to asi nemala byť kvalifikácia na kariérny postup,“ povedal o podobných prípadoch všeobecne.

Huszár sa nechcel vyjadriť ani k svojmu preloženiu na krajský súd, ani k sporu, v ktorom nerozhodol. (rp)