Roman Polanski (1933) - debutoval filmom Nôž na vode (1962). Koncom 60. rokov odcestoval do USA, kde sa uviedol filmom Rosemary má dieťatko (1968). Po tragickej smrti svojej ženy Sharon Tateovej Hollywood opustil. Neskôr sa sem opäť vrátil a nakrútil Čínsku štvrť (1974) s Jackom Nicholsonom. Komédiu Ples upírov (1967) spracoval v 90. rokoch aj do podoby divadelného muzikálu, ktorý sa s úspechom hral na Broadwayi aj v Európe. FOTO - ČTK
Režisér poľského pôvodu Roman Polanski uviedol na Febiofeste film Pianista, ktorý považuje za svoje najosobnejšie dielo
Pri jeho thrileroch sa tají dych, vtipy z jeho komédií sa rozprávajú aj po rokoch a pri jeho psychologických hororoch mrazí. ROMAN POLANSKI patrí ku generácii, ktorá nechce divákov unudiť, ale zároveň cíti film ako prostriedok hlbšieho odkazu a spoločenského poslania.
Režisér a herec poľského pôvodu prišiel uplynulý piatok do Prahy osobne uviesť svoj film Pianista, ktorý získal v Cannes Zlatú palmu a podľa Národného združenia amerických kritikov sa stal najlepším filmom minulého roku. Film rozpráva o poľskom pianistovi Wladyslawovi Szpilamanovi, ktorý sa vyhol nacistickému koncentračnému táboru a v rokoch 1939 - 1945 sa schovával vo varšavskom gete. Svoju hudbu využíval na to, aby prežil peklo zvané holokaust.
Roman Polanski - malý veľký muž svetového filmu, ktorému by tohtoročnú sedemdesiatku nikto nehádal, si na záver Febiofestu odniesol Kristiána za prínos svetovej kinematografii.
Len ťažko skrývate rozčarovanie, že český distribútor kúpil po francúzsky nadabovanú verziu. Prečo ste nespokojný?
„Film je nahovorený v angličtine a práca na ňom nám trvala dva roky. Snažili sme sa divákom vo svete ho podať najlepšie, ako sme dokázali. Žiaľ, naše úsilie bolo v tomto prípade zmarené.“
O Pianistovi ste povedali, že je to jediný film, s ktorým ste úplne spokojný. Žiadny z predchádzajúcich vám nevyšiel podľa predstáv?
„Všetky moje doterajšie filmy akoby len boli skúškou pre Pianistu. Je to moje najosobnejšie dielo.“
Pramení spokojnosť aj z toho, že ste sa v ňom vyrovnali so svojou minulosťou?
„Moja rodina sa dva roky pred vypuknutím vojny presťahovala z Francúzska do Poľska, a preto som mohol založiť film o holokauste na vlastnom osude. Mojich rodičov transportovali do koncentračného tábora, ja som z geta utiekol a naučil som sa prežiť sám. Zažil som vlastne to, čo Wladyslaw Szpilman. Vždy som vedel, že raz o tejto bolestivej kapitole poľských dejín nakrútim film. Ale nikdy som nechcel, aby to bol môj vlastný životopis.“
Aké stopy ste teda zo svojej minulosti sledovali?
„Zažil som bombardovanie Varšavy. Chcel som všetko znázorniť presne tak, ako som si to pamätal z detstva. Mojím zámerom bolo priblížiť sa čo najviac realite, a nie aranžovať veci hollywoodskym spôsobom.“
Nechceli ste svoje zážitky prekrývať fikciou?
„Výsledkom by bolo klamstvo. Držal som sa najmä vlastných spomienok. Filmom som chcel povedať jedno: takto to bolo. Nič viac a nič menej.“
V jednom rozhovore ste povedali, že vám chýbala odvaha nakrútiť tento film. Čo vám ju ponúklo?
„Hneď, ako som prečítal niekoľko kapitol knihy Wladyslawa Szpilmana, vedel som, že je to ten pravý príbeh a ako ho budem rozprávať. Je to pozitívna kniha. Napriek všetkým opísaným hrôzam je v nej nádej. Navyše, vidí realitu neobyčajne objektívne. Sú tu slušní aj zlí Poliaci, slušní aj zlí Židia, slušní aj zlí Nemci.“
Čoraz častejšie sa ozývajú revizionistické snahy popierať holokaust. Ako ich vnímate?
„Ako absurdné a smiešne. Osobne som to peklo prežil a väčšina mojej rodiny v ňom zahynula. Po vojne mi otec povedal, že o päťdesiat rokov sa to, čo sme prežili, vráti. Vtedy som si myslel, že sa pomiatol, dnes viem, že bol jasnozrivec. Nepotrebujem, aby mi niekto o tejto látke niečo vysvetľoval. Zažil som to sám.“
Vo filme nie sú známi herci. Nezodpovedalo by to snímke s príchuťou dokumentu?
„Keby diváci videli známe tváre, začali by ich spájať s ich predchádzajúcimi postavami. A to som nechcel. Efekt reality by sa pokazil.“
Nastassja Kinská, Sigourney Weaverová, Mia Farrowová - niekoľko hviezdnych herečiek, s ktorými ste pracovali. Stále ste presvedčený, že so ženami sa ľahšie dohodnete?
„Keď nakrúcam na pľaci so ženou, vnímam ju len ako herečku. Je pravda, že dohoda je s nimi jednoduchšia. Muži sa radi presadzujú.“
Stretli ste sa aj s odchádzajúcim českým prezidentom Václavom Havlom. O čom ste sa rozprávali?
„Boli sme len krátko. Hovorili sme o obyčajných veciach, nie o politike, hoci sme sa dotkli aj jeho odchodu z funkcie. Dozvedel som sa, že počas štúdií v čase politického otepľovania sme sa vydali na cestu do zahraničia. Zatiaľ čo on smeroval do Poľska, ja som išiel do vtedajšieho Československa.“
KRISTIÁN - ceny 10. Febiofestu
Film - Výlet (réžia Alice Nellis)
Animovaný film - Fimfárum Jana Wericha (réžia Aurel Klimt, Vlasta Pospíšilová)
Dokument - Kľúč k určovaniu trpaslíkov podľa denníka Pavla Juráčka (réžia Martin Šulík)
Prínos svetovej kinematografii - Roman Polanski
Autor: ĽUDO PETRÁNSKY, Praha
