Vyšetrovanie sa začalo okamžite. Výsledky však budú známe až o niekoľko mesiacov. FOTO - ČTK/AP
HOUSTON – „Columbia je stratená, nikto neprežil,“ týmito slovami zobral americký prezident George Bush posledný milimeter nádeje ľuďom, ktorí sledovali dramatický pád raketoplánu Columbia. Pred sedemnástimi rokmi sa rovnakými slovami Američanom prihovoril vtedajší prezident Ronald Reagan, aby im oznámil, že nikto z posádky raketoplánu Challenger neprežil. Havária Columbie a Challangera sú najväčšími katastrofami v dejinách amerického vesmírneho programu.
Čo sa stalo?
Po prvýkrát v jeho 42-ročnej histórii sa stalo, že Americký národný úrad pre letectvo a kozmonautiku NASA stratil posádku vesmírnej lode pri pristávacom manévri. Táto chvíľa nastala v sobotu okolo 15. hodiny stredoeurópskeho času. Na palube Columbie boli 2 ženy a päť mužov.
Po strate spojenia s Columbiou, ktorá sa nachádzala asi 40 kilometrov nad zemským povrchom, išlo všetko veľmi rýchlo. Raketoplán sa pravdepodobne rozlomil a jeho horiace trosky začali padať na zem. Zvyšky raketoplánu sa rozpŕchli po štátoch Texas a Lousiana. V budove riadenia letu nastalo hrobové ticho. Príbuzných kozmonautov, ktorí čakali na svojich blízkych, rýchlo odviezli na iné miesto.
Vyšetrovanie potrvá mesiace
Hneď po páde raketoplánu Columbia sa začalo špekulovať o jeho príčinách. Keďže na palube raketoplánu bol aj izraelský kozmonaut Ilan Ramon, vyskytli sa aj špekulácie o teroristickom útoku. Odborníci to však s takmer 100-percentnou istotou vylučujú, pretože teroristi nemajú technické možnosti na realizáciu takejto akcie.
Faktom zostáva, že raketoplán Columbia bol najstarším americkým raketoplánom a mal niekoľko technických problémov, pre ktoré museli niekoľkokrát odložiť jeho štart. 23-ročný raketoplán však v roku 1997 absolvoval generálnu opravu a podľa vtedajších tvrdení bol v takom stave, že mohol absolvovať 100 letov.
Na vyšetrenie tragédie už ustanovili tri nezávislé komisie – vyšetrovanie povedie NASA, vládna komisia a vyšetrovací tím amerického Kongresu. Odborníci však upozorňujú, že prvé výsledky výskumu sa dajú očakávať až po niekoľkých mesiacoch. V prípade vyšetrovania havárie Challengeru sa prvá vyšetrovacia správa objavila až po piatich mesiacoch od tragédie.
Podľa denníka The New York Times v súčasnosti existuje najmenej päť verzií príčin havárie (pozri nižšie).
Objavili sa aj informácie o tom, že raketoplán Columbia mal problémy už pri štarte, keď sa z neho uvoľnila penová izolácia, ktorá poškodila ľavé krídlo. NASA tento problém priznáva, ale tvrdí, že pravdepodobne to nemohol byť príčinou havárie.
Tragédia opäť vyprovokuje debaty o stave amerického kozmického programu, jeho rizikách, financovaní a manažmente. Môže ho dokonca načas zastaviť. Po páde Columbie majú Američania k dispozícii 3 raketoplány: Discovery, Atlantis a Endeavour.
Americké raketoplány boli počas studenej vojny symbolom americkej dominancie v kozmickom výskume, neskôr, keď sa na ich palubách začali objavovať aj kozmonauti z krajín bývalých nepriateľov, zase symbolom americkej diplomacie.
Američanom a Izraelčanom kondolovali mnohí štátnici. V Bagdade sa uskutočnili oslavné zhromaždenia. Podľa Iračanov je tragédia Columbie „Božím trestom“ uvaleným na Američanov a Izraelčanov.
(mik, reuters)
Možné príčiny havárie
explózia paliva, ktoré je pod vysokým tlakom kolaps konštrukcie raketoplánu zlá navigácia spôsobená poruchou palubného počítača kolízia s meteoritom alebo inou vesmírnou časticou terorizmus – hovorí sa o možnosti sabotáže v riadiacom stredisku Chronológia havária Columbie
16. januára
16.39 h: Štart Columbie na obežnú dráhu z Kennedyho vesmírneho strediska na Floride. 1. februára
14.15 h: Columbia zapálila brzdné rakety a začala klesať k Zemi. 14.53 h: NASA prestal dostávať údaje o teplotách na ľavom hydraulickom systéme raketoplánu. 14.58 h: NASA prestal dostávať údaje z troch teplotných senzorov na ľavej strane raketoplánu. 14.59 h: NASA prestal dostávať údaje o ôsmich ďalších meraniach teploty a tlaku na vnútorných a vonkajších výškových klapkách ľavej strany raketoplánu. Jedno z meraní však zostalo na displejoch posádky, o čom posádka informovala. 14.59 h: Posledný rozhovor s posádkou. Riadiace stredisko informuje: „Columbia, tu Houston, pozerám sa na vaše údaje o tlaku na výškové klapky a nemáme posledné.“ Columbia odpovedá: „Rozumiem, uh…“ Spojenie bolo prerušené. 15.00 h: NASA prišiel o všetky údaje a o akýkoľvek kontakt s raketoplánom v jeho výške 62 140 metrov nad zemou. 15.00 h: Obyvatelia Texasu, Arkansasu a Louisiany informujú, že počuli „veľkú ranu“ a uvideli plamene na nebi. 15.16 h: Plánovaný čas pristátia Columbie. 15.29 h: NASA vyhlasuje stav núdze. 15.44 h: NASA varuje obyvateľstvo, aby sa nedotýkalo na zemi spadnutých trosiek, ktoré môžu byť nebezpečné. 17.00 h: Kenedyho vesmírne stredisko spustí vlajky na polovicu žrde. 20.05 h: Prezident George Bush oznamuje: „Columbia je stratená, nikto neprežil.“ Údaje sú v stredoeurópskom čase. (čtk)
Kto bol na palube
Rick Husband, 45 rokov
Plukovník amerického letectva bol veliteľom Columbie. Bývalého skúšobného pilota vybrali za kozmonauta v roku 1994 na štvrtý pokus. Vo vesmíre predtým strávil viac ako 235 hodín. Pobyt na Columbii bol jeho druhou misiou v kozme.
Wiliam Mc Cool, 41 rokov
Pilot Columbie, kapitán amerického námorníctva a skúšobný pilot. Bo to jeho prvý let do vesmíru. Otec troch synov.
Michael Anderson, 43 rokov
Palubný dôstojník, jeden z málo Afroameričanov v službách amerického vesmírneho programu. Vo vesmíre strávil pred pobytom na Columbii 211 hodín. Na raketopláne bol zodpovedný za niekoľko vedeckých experimentov.
Kaplana Chawlavová, 41 rokov
Jedna z dvoch žien na palube. V 80. rokoch do USA emigrovala z Indie. Bola inžinierkou. Na svojej predchádzajúcej misii spôsobila problémy, keď pre jej nesprávnu navigáciu „odletel“ jeden z vedeckých satelitov.
Ilan Ramon, 48 rokov
Prvý izraelský kozmonaut. Pilot stíhačiek, bojoval v jomkipurskej a libanonskej vojne. Pre jeho prítomnosť na palube štart raketoplánu sprevádzali posilnené bezpečnostné opatrenia.
Laurel Clarková, 41 rokov
Kapitánka amerického námorníctva, lekárka. Na palube Columbie robila vedecké experimenty. Do vesmíru vzlietla prvýkrát v živote.
David Brown, 46 rokov
Kapitán amerického námorníctva a palubný lekár. Bol na svojej prvej vesmírnej misii.
(reuters)
