Ladislav Gerhardt. FOTO - LADISLAV PÁKOZDY
Zviditeľnením slovenskej džezovej hudby a motiváciou pre ďalších hudobníkov, teoretikov či producentov by sa podľa Petra Lipu mala stať cena Orchestra Gustáva Broma. Prvýkrát sa udeľovala včera v bratislavskom Theatriu a získal ju klavirista Ladislav Gerhardt (1937-1993) in memoriam.
Cenu spojenú s prémiou 10-tisíc korún prišla prebrať Gerhardtova manželka Alica. Počas slávnostného večera spojeného s koncertom premietli archívne materiály o hudobníkovi, na jednom z nich je zachytený práve spolu s Bromom.
Brom ako patrón džezu
Z Gustáva Broma sa stal patrón slovenského džezu. Patril k najvýraznejším postavám na československej džezovej scéne a jeho orchester sa v šesťdesiatych rokoch rátal medzi desať najlepších džezových skupín na svete. Prvý ročník džezových cien pomenovaných po ňom zorganizovala spoločnosť Pressburg Centrum, ktorá sľubuje pokračovať v tejto aktivite. Cena Orchestra Gustáva Broma je určená džezovým hudobníkom, skladateľom, novinárom, čo píšu o tejto hudbe, ale aj aranžérom, dirigentom, historikom, manažérom a producentom. Návrhy na laureátov sa podávajú do konca apríla a o víťazovi rozhodne komisia. Jej členmi je aj džezový spevák Peter Lipa a dirigent orchestra Gustáv Brom Big Band Vlado Valovič.
Prečo sa rozhodli oceniť práve Ladislava Gerhardta? „Mali sme pocit, že je tu možnosť splatiť dlh,“ hovorí Peter Lipa.
Ladislav Gerhardt - prvý moderný džezmen
Ladislav Gerhardt je podľa odborníkov taká poloznáma postava slovenskej hudby. Znalcom džezu veľmi známa, a pre laikov ukrytá - za klavírom znejúcim zo Slovenského rozhlasu alebo z filmov. Napísal napríklad hudbu k prvému Hanákovmu filmu 322.
Peter Lipa hovorí o Gerhardtovi, že ako prvý zviditeľnil moderný slovenský džez. V tomto sa zhoduje s hudobným publicistom a hudobníkom Mariánom Jaslovským: „Svojím príklonom k aktuálnym džezovým trendom bol Ladislav Gerhardt v rámci slovenskej džezovej scény inšpiratívny a štýlotvorný,“ píše pre SME. „Jeho rozhlasové snímky z roku 1961 sa považujú za prvé slovenské nahrávky moderného džezu. So svojou formáciou z tohto obdobia po prvýkrát u nás prekonali nadšenecký amaterizmus a dosiahli skutočne presvedčivé profesionálne výsledky.“
Ladislav Gerhardt pochádzal z Košíc, odkiaľ je niekoľko vynikajúcich klaviristov, tvoriacich košickú klaviristickú školu. „Zažiaril niekedy v roku 1962 na festivale v Karlových Varoch,“ spomína si Lipa. Neskôr s trubkárom Ladislavom Déczim a bubeníkom Ladislavom Troppom tvoril modernú generáciu džezovej hudby. „Hral hádam so všetkými dôležitými slovenskými džezovými hudobníkmi a bol významnou osobnosťou aj v rámci Československa,“ myslí si Jaslovský. Prirovnáva ho k Billovi Evansovi, ktorý razil nový štýl džezovej klavírnej interpretácie vo svete.
O ženení
Po roku 1970 sa Gerhardt dostal podľa Mariána Jaslovského do druhého, zrelého tvorivého obdobia a zintenzívnil skladateľskú aktivitu. „V neskoršom období bol dôležitým reprezentantom konzervatívnejšieho džezového mainstreamu,“ dodáva.
Zostali po ňom tri významné albumy: Dobre sme sa oženili (1969), Prečo sme sa oženili (1977) a Už sa ženiť nebudeme (1980). Peter Lipa spomína jeden spoločný album, ktorý nahrali aj s Adrienou Bartošovou, bola to zhudobnená poézia Miroslava Válka pod názvom Len tak… Ladislav Gerhardt zomrel po ťažkej chorobe v roku 1993.
