ŽILINA – Starostovia severoslovenských obcí sú nespokojní s prerozdeľovaním štátnych peňazí na údržbu ciest, ktoré sa dávajú podľa počtu obyvateľov. Rozdielne klimatické podmienky medzi južnými a severnými oblasťami však tento systém vôbec nezohľadňuje.
Zima na severe Slovenska pritom trvá oveľa dlhšie, približne päť – šesť mesiacov, a aj snehu napadá viac.
„V Čechách ide obciam na údržbu ciest 24 percent zo štátneho rozpočtu, u nás je to len sedem. A keď minieme všetko na sneh, nezostane nám ani koruna na opravy ciest,“ hovorí starosta Belej Ivan Dvorský. Okrem centrálnej časti má obec štyri horské osady a rekreačnú oblasť, starať sa musia asi o 30 kilometrov ciest. V drsných horských klimatických podmienkach býva pre obec častým „nepriateľom“ snehová kalamita. „Kalamity jednoducho finančne nezvládame, ešte z minulého roka dlhujeme 260-tisíc korún,“ hovorí starosta Dvorský. Tento rok si však menšiu nádielku snehu pochvaľuje, o to viac ich trápi poľadovica.
Tohtoročná poľadovica robí problémy aj v Strečne, kde o dopravných nehodách vedia svoje. Aj keď hlavný ťah medzi Žilinou a Vrútkami nejde priamo cez obec, predimenzovaná premávka popod starodávny hrad komplikuje Strečňanom život. „Sťažovať sa nám nepomôže, robíme, čo môžeme,“ rozhodí ruky starosta Alfonz Klocáň, ktorý si musí poradiť s údržbou trinástich kilometrov obecných ciest.
V Oravskej Lesnej, ktorá je považovaná za najchladnejšiu obec na Slovensku, majú problém najmä s posypovým materiálom. Asi 400-tisíc ročne zaplatia družstvu za odhŕňanie. „Na posýpanie nemáme už ani korunu,“ hovorí starosta Albert Viater. Pokiaľ sa dá, snažia sa udržiavať aj lesnú, a zatiaľ jedinú, spojnicu medzi Oravou a Kysucami.
„Keď začne sypať, tak sype poriadne,“ hovorí aj starostka Čičmian Mária Bolvanová. Kalamity sú u nich celkom bežný jav, už ich bola zachraňovať dokonca aj jednotka CO.
ANDREA HARMANOVÁ
