Navrhujete, aby ľudia platili poplatky v ambulanciách a nemocniciach. Ľudia, najmä starší, často namietajú, že roky platili poistné. Ako im na to odpovedáte?
„Tejto námietke rozumiem. Aj ja som roky platil poistné. Snažím sa ľuďom vysvetliť, že peniaze, ktoré roky platili za socializmu, skončili v dotovaných cenách mlieka, ktoré bolo za dve koruny, v nezmyselných cenách potravín a pravdepodobne aj v zbrojnom programe pre Irak, Sýriu, Líbyu a iné krajiny, ktoré nám dodnes nezaplatili. V roku 1953 sa znárodnili zdravotné fondy prvorepublikových poisťovní a odvtedy nevieme, kde skončili peniaze, ktoré sme platili. Vecne treba povedať, že dôchodcovia nie sú najohrozenejšou skupinou, pretože tí majú vždy dôchodok vyšší, ako je minimum. Teoreticky najohrozenejšou skupinou sú mladé rodiny s deťmi, ale našťastie, tie tak často lekára nepotrebujú.“
Zdôrazňujete, že vedenie nemocníc je zodpovedné za ich prežitie a samo sa má vyrovnať s dlhmi a nerobiť ďalšie. Tu sa často ozýva námietka, že štát by mal najskôr vyrovnať svoje dlhy voči týmto zariadeniam. Kedy sa tak stane?
„Štát nedlhuje ani korunu za svojich poistencov. Platí presne, čo mu prikazuje zákon o štátnom rozpočte. To je veľmi starý omyl - mýli sa neplatenie s nízkou sumou, ktorú štát platí. Aj s týmto málom sa veľmi nehospodárne narába. Keď zvýšime efektivitu systému, tak predpokladám, že bude oveľa viac zdrojov, ktoré výrazne zlepšia situáciu v zdravotníctve. Aj v programovom vyhlásení vlády je napísané, že platba štátu za poistencov sa bude zvyšovať v závislosti od ekonomiky.“
BARBORA TANCEROVÁ