em sa do všetkého: vyjadrujem sa k tomu, k čomu som vyzvaná a čo sa ma týka, ale vtedy opakujem svoju pravdu aj pätnásťkrát a väčšinou som v pozícii opozičníka. (Keby som tvrdila opak, môj partner by spadol od smiechu zo stoličky.) V žiadnom prípade nie som pyšná, aj keď mám primeranú dávku sebavedomia. Ešte na vysokej škole mi však chýbala sebadôvera. Bola som veľmi dobrá žiačka, ale učila som sa väčšinou ráno o pol siedmej. A k učiteľkám mám pozitívny vzťah. Tie, ktoré učia môjho syna, naviac poznám aj inak ako za katedrou, a sú to skvelé baby. Úspech či neúspech je v mojom povolaní pojem relatívny a je zaň zodpovedný celý tím tvorcov, preto ho môžu herci zvaľovať na režiséra, režisér na hercov, scénograf na stolárov, hudobník na zvukára a tak ďalej. Chvalabohu, krehké kosti nemám, inak by sa pár nešťastných pádov na scéne a aj nemilá nehoda s nezodpovedným šoférom neskončili iba odreninami a pomliaždeninami. Predposledná veta sa mi nepáči – ako by nás obviňovala z vypočítavosti. Nikto sa predsa nepriatelí s niekým, kto sa mu nepáči!? (Alebo ste hovorili o fyzickej kráse?) K jasnovidectvu som sa ešte nedopracovala, ale moja intuícia ma nikdy nesklamala a naozaj funguje. A zabudli ste napísať, že Tatiany sú niekedy lenivé, ale vždy veľkorysé a majú zmysel pre humor…“