Časopis Time uverejnil kedysi prieskum, podľa ktorého 99 percent Talianov poznalo pápeža a 100 percent Giovanniho Agnelliho II. (1921-2003), prezývaného Gianni alebo Avvocato. Prezident Fiatu mal úspech vďaka svojej otvorenej politike a prezieravosti. Nikita Chruščov dal kedysi stretnutiu s Agnellim prednosť pred oficiálnou návštevou talianskych štátnych predstaviteľov. Odôvodnil to tým, že „tamtí sa menia, títo zostávajú“. Po mieste v talianskom parlamente Agnelli nikdy netúžil, nebola to vraj jeho kultúra, ale v roku 1996 sa vďaka zásluhám pre taliansku ekonomiku stal doživotným senátorom. V roku 2000 sa stal členom Medzinárodného olympijského výboru a angažoval sa v príprave OH 2006 v Turíne. Jeho rodinné impérium vlastní asi 500 firiem, najväčšiu prestíž však získal vďaka Fiatu, stajni Formuly - Ferrari a futbalovému klubu Juventus Turín.
Dobrý začiatok, zlý koniec. Angelliho renomé, zdá sa, zostalo neotrasené. Napokon, Fiat ešte stále stojí na nohách. Veľký otáznik nad budúcnosťou sa objavuje až teraz, po Avvocatovej smrti. Z miest, kde má Fiat pobočky, sa ozývajú hlasy: „Čo bude zajtra? Agnelli bol nenahraditeľný.“
Francesco Cossiga, bývalá hlava štátu, bol kedysi voči Avvocatovi veľmi kritický. Po jeho smrti však uznal: „S Agnellim odchádza časť našej histórie.“ Prezident Carlo Azeglio Ciampi sa pripojil: „Po Agnellim zostáva prázdno.“ Na pohrebe sa čítal aj pápežov telegram s krátkou správou: „Venujem mu vrúcne modlitby.“ Desaťtisíc ľudí sa s Giannim Agnellim lúčilo dlhým potleskom. Bol medzi nimi aj Michael Schumacher, ktorý vždy obdivoval Avvocatov odborný záujem o Formulu 1, i Michel Platini, ktorý s ním počas svojho pôsobenia v Juventuse nadviazal pevné priateľstvo.
Odborári z Fiatu sa koncom minulého týždňa chystali štrajkovať. Po Agnelliho smrti však svoj zámer na znak úcty zmenili.
KRISTÍNA KÚDELOVÁ, MARGITA KRUŽLIAKOVÁ
