Ako dávna grécka civilizácia vtisla pečať Európe, tak čínska východu Ázie. Atény a Peking sa rovnako zapísali do knihy dejín ľudstva. Peking navyše patrí medzi jeho kolísky. Na jeho dnešnom predmestí sa našli stopy po jednom z našich prapredkov homo pekinensis spred 600 000 rokov. To, nie mocnári, ktorí z palácov Pekingu nie vždy dbali na čínsku vzdelanosť i kultúrnosť, ho postavili vedľa Atén.
Dlhú cestu prešiel Peking od osady pred tromi tisícročiami po hlavné mesto obrovskej Ríše stredu. Dejinným paradaxom sa ním stalo v 13. storočí nie rozhodnutím Číňanov, ale mongolských dobyvateľov. Oni začali budovať v dnešnom strede Pekingu cisárske mesto, rozšírené za dynastie Ming na súbor pôvodne 9999 budov, nazývaný potom Zakázaným mestom. Stadiaľ panovalo obrovskej krajine takmer po pol tisícročia 24 cisárov. Do cisárskeho mesta patril Pekinčanmi i návštevníkmi mesta obľúbený park Pej-chaj. Južne od Zakázaného mesta, vo svete nemenej chýrneho ako aténska Akropolis, je slávne Námestie nebeského pokoja Tchien-an-men, ktoré sa stalo pamätným miestom vyhlásenia Čínskej ľudovej republiky, ale, žiaľ, tiež neslávneho krvavého potlačenia vystúpenia za viac slobody myslenia a ľudskej dôstojnosti v nej.
K pekinským skvostom sa radia stavby s poetickými názvami ako Pagoda diamantového trónu a Chrám azúrových oblakov pod Voňavými horami, najstaršia v pôvodnej podobe zachovaná Pagoda nebeského pokoja a mnoho iných.
V susedstve tejto nádhery sú však rušné ulice remeselníkov a starožitníkov ako Liou-li-čchang, ale tiež štátnych, no už aj zahraničných obchodných domov. V pozadí dávnych krás Pekingu sa najnovšie črtajú žeriavy stavieb moderných výškových budov. No neďaleko možno zablúdiť v povestných pekinských chu-tungoch, preľudnenom spletenci prízemných domčekov ako na čínskom vidieku, poprepletanom nevábnymi uličkami. A v meste i na jeho okraji, pravdaže, nechýbajú socialistické panelové džungle.
Také mnohotvárne je trinásťmiliónové čínske mesto budúcej olympiády. Ešte vždy pravoverne komunistická vláda v Pekingu sa sotva vyhne pokušeniu využiť ju na svoju samochválu. Na berlínsku olympiádu padala chmúrna mrákava nacizmu a ani moskovská nebola bez tieňa predstieranej samoľúbej sovietskej veľkoleposti. Ale Berlín i Moskva sa odvtedy zmenili. A ktoževie, aký bude po veky premenlivý Peking v roku 2008.
PETER FUKATSCH
