Brusel 31. januára (TASR) - V sobotu 1. februára vstupuje do platnosti Zmluva o EÚ z Nice, ktorá zakotvuje inštitucionálne zmeny nevyhnutné pre rozšírenie únie.
Dokument obsahuje okrem iného rozdelenie kresiel medzi 27 členských štátov v Európskom parlamente, rozdelenie hlasov v rozhodovacom orgáne EÚ - Rade ministrov, pravidlá pre zastúpenie štátov v Európskej komisii, zavádza väčšinové hlasovanie do nových oblastí a obsahuje nový článok o prípadnom porušení demokratických princípov členským štátom.
"Zmluva z Nice obsahuje zmeny potrebné pre prípravu európskych inštitúcií na rozšírenie. Otvára tak cestu mierovému zjednoteniu európskeho kontinentu. Nice tiež umožní Európe konať efektívnejšie, keďže odstraňuje právo národného veta v niektorých oblastiach," zhrnul význam novej zmluvy predseda Európskej komisie Romano Prodi.
Na dokumente, ktorý nahradí terajšiu Amsterdamskú zmluvu z roku 1997, sa lídri európskej pätnástky dohodli na historicky najdlhšom summite EÚ v decembri 2000 v juhofrancúzskom prímorskom letovisku Nice. Summit sa vtedy začal vo štvrtok 7. decembra, ale ešte v pondelok 11. decembra nadránom hrozil jeho krach. Dohodu sa nakoniec podarilo dosiahnuť tesne pred pol piatou ráno.
Problematická bola aj jej ratifikácia, ktorú skomplikovalo Írsko. Írski voliči zmluvu v prvom referende v roku 2001 odmietli a až po masívnej kampani vyjadrili svoj súhlas v druhom referende vlani v októbri. Írsko potom v decembri odovzdalo ratifikačné dokumenty talianskej vláde, ktorá je depozitárom európskych zmlúv, a podľa platných pravidiel vstupuje Zmluva z Nice do platnosti v prvý deň druhého mesiaca od odovzdania týchto dokumentov.
Inštitucionálne ustanovenia Zmluvy z Nice sa v praxi prejavia na budúci rok po prijatí 10 nových krajín do EÚ. Nový Európsky parlament, ktorý vzíde z volieb v júni 2004, bude mať namiesto dnešných 626 až 732 poslancov. Slovensku má podľa Nice patriť v EP 13 kresiel. Keďže však do únie zatiaľ nevstupujú Bulharsko a Rumunsko, ich mandáty sa prerozdelili a v EP bude sedieť 14 slovenských poslancov.
Od 1. novembra 2004 sa začne mandát novej Európskej komisie, ktorá bude mať 25 členov. Každú členskú krajinu, vrátane SR, bude zastupovať jeden komisár. Veľké členské štáty (Nemecko, Španielsko, Taliansko, Británia, Francúzsko) teda už nebudú mať po dvoch komisároch, ako je tomu v súčasnosti.
Rovnako od 1. novembra 2004 začne platiť nové prerozdelenie hlasov v Rade ministrov EÚ. Slovensko bude v tomto rozhodovacom orgáne EÚ disponovať siedmimi hlasmi z celkového počtu 321 hlasov. Ma rozhodnutie kvalifikovanou väčšinou bude potrebných najmenej 232 hlasov.
Zmluva z Nice tiež zabezpečuje zastúpenie nových členských krajín v ostatných inštitúciách (napr. v Európskej centrálnej banke, Výbore regiónov, Hospodárskom a sociálnom výbore). Zavádza tiež hlasovanie kvalifikovanou väčšinou do 27 nových oblastí, v ktorých sa doteraz rozhodovalo jednomyseľne a jednotlivé štáty tak mohli vetovať rozhodnutia. Nová zmluva tiež obsahuje reformu súdneho systému EÚ.
Dohoda z Nice sa okamžite po historickom summite stala terčom kritiky zo všetkých strán, pretože zďaleka nevyriešila všetko, čo sa od nej očakávalo. To dnes potvrdil aj komisár EÚ pre reformu Michel Barnier, ktorý bol v Nice vyjednávačom za Európsku komisiu.
"Našou najbližšou výzvou je zvládnuť prvú etapu rozšírenia a k tomu je Zmluva z Nice nevyhnutná. Táto zmluva však nedáva všetky riešenia potrebné pre efektívne fungovanie rozšírenej únie," uviedol.
Aj preto prebieha od februára 2002 Konvent o budúcnosti EÚ, ktorý pripravuje podklady pre novú reformu európskych inštitúcií. Následná medzivládna konferencia členských krajín rozhodne možno už koncom tohto roka o novej zmluve, ktorá bude mať zrejme podobu európskej ústavy.
(spravodajca TASR Robert Sermek) juh
