Paríž 31. januára (TASR) Vysoký predstaviteľ francúzskej Konferencie rektorov univerzít Michel Kaplan v týchto dňoch pred novinármi predniesol bilanciu o zavedení systému LMD, čo je nové usporiadanie univerzitných stupňov. Znamená: L ako licenciu, M pre master a D doktorát. Ako ďalej informuje v dnešnom čísle denník Libération, LMD vyjadruje aj zmeny, ktoré nastali na stovkách univerzít v Európe.
V nich sa uskutočnili podobné zasadnutia, aké sa konalo vo štvrtok na francúzskej univerzite v Štrasburgu, kde študentom vysvetľovali podmienky na získanie LMD.
Cieľom tohto hnutia na univerzitách je vytvoriť európsky univerzitný priestor, ktorý by umožňoval študentom aj vyučujúcim nadviazať na tradíciu z minulosti, keď študent mohol prejsť mnohými univerzitami, aby nadobudol vzdelanie.
Všetko sa dalo do pohybu v roku 1997, keď Claude Allegre, krátko po vymenovaní za ministra školstva, poveril Jacqua Attaliho úlohou pripraviť Francúzsko na konkurenciu mozgov, ktorá sa má naplno prejaviť v 21. storočí.
V tom čase sa v poverení nehovorilo o Európe, lebo oficiálnym cieľom francúzskeho ministra bolo modernizovať domáce vysoké školy a univerzity. Jacques Attali sa obklopil významnými odborníkmi. Rýchle sa do ich práce dostala aj problematika univerzít v Európe. Svoj dokument nazvali Za európsky model vysokoškolského vzdelania.
Claude Allegre si nebol istý, či sa mu podarí presvedčiť Brusel o potrebe zmierniť národné zákony v danej oblasti, preto prišiel s ideou, aby sa univerzitám navrhol nový systém. Tie sa ho potom chytili samé. Allegre spolu s kolegami Jürgenom Rüttgersom z Nemecka a Luigim Berlinguerom z Talianska navrhli, aby sa všade uznávali diplomy. Tým zároveň mohli nechať bokom ťažšie dosiahnuteľnú a dovtedy pretláčanú požiadavku zjednotenia diplomov. K procesu sa pripojila aj Veľká Británia. Výsledkom bola veľká schôdza v roku 1998, na ktorej sa položili základy európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania.
V Bologni sa o rok neskôr uskutočnil summit univerzít, na ktorom sa zúčastnilo 29 krajín vrátane Slovenska.
Vysokoškolské vzdelávanie stojí v podstate na dvoch pilieroch. Na jednej strane sa sústreďuje na reorganizáciu štúdií okolo prvého cyklu, trvajúceho tri roky a končiaceho sa získaním licencie. Druhý cyklus trvá dva roky a študent na záver získa master. Na druhej strane sa stáva všeobecným kreditný systém podľa už existujúceho vzoru European Credit Transfer System. Kredity uľahčujú mobilitu študenta.
Časť študentov nedôveruje kreditnému systému. Vyčíta mu obchodnú logiku. Libération podotýka, že prebiehajúce zmeny sa ponášajú na zamatovú revolúciu, ktorej dopady by mohli radikálne zmeniť tvár francúzskych univerzít v budúcich 10 rokoch.
