Právo rodičov rozhodovať o počte a čase narodenia svojich detí bolo uznané ako základné ľudské právo a zakotvené do dokumentov OSN. Napriek tomu sa pod vplyvom cirkvi a konzervatívnych síl o týchto témach nanovo diskutuje. Otázka počiatku života je ideologickým sporom filozofov a právnikov už stáročia, doteraz bez jasného záveru. Ani poňatie cirkvi nebolo vždy jednoznačné, Tomáš Akvinský hovoril o oduševnení mužského plodu v 40. deň a ženského v 80. deň. Lekári uznávajú za počiatok života schopnosť podporovanej existencie plodu mimo tela matky a počiatok mozgovej činnosti (cca 24. týždeň). Práve preto, že je téma taká zložitá a citlivá, že sa nedá hovoriť o právach plodu oddelene od práva ženy a naopak, dospela civilizovaná spoločnosť ku dohode rešpektovať do konca prvých troch mesiacov právo ženy na jej telesnú integritu. Súčasný slovenský zákon patrí k takýmto štandardným normám. Je v súlade s dokumentmi OSN, filozofiou EÚ, princípom subsidiarity a tým, že náš štát nie je podľa ústavy viazaný na náboženskú ideológiu. Nenúti ani žiadnu veriacu ženu konať proti svojmu presvedčeniu.

Akokoľvek sa nám to nemusí páčiť, interrupcie boli, sú a budú. V histórii sa nepodarilo vytvoriť spoločnosť, v ktorej by sa ženy necítili donútené ich podstupovať. Naša spoločnosť takou tiež nie je.

Zákaz nie je riešenie

Slovenky nie sú „nezodpovedné, nemorálne a bez zábran“, ako sa nás snažia niektorí presvedčiť. Od roku 1988 sa – bez reštrikcií – počet interrupcií znížil o 64 percent. Zákaz interrupcií presadzovaný KDH nie je riešenie. Viedol by k ohrozeniu života a zdravia žien, k ilegálnym interrupciám, k potratovej turistike, ku korupcii, ku kriminalizácii žien a materstva. Navyše, odmietavý postoj cirkvi k antikoncepcii či umelému oplodneniu, tabuizovanie a démonizovanie sexuality a informovanosti o nej patrí skôr do stredoveku ako do modernej spoločnosti.

Za správnu cestu znižovania počtu interrupcií, hodnú vyspelej občianskej spoločnosti, považujeme osvetu, sexuálnu výchovu a objektívnu informovanosť najmä mladých, zvýšenie dostupnosti antikoncepcie a jej hradenie zo zdravotného poistenia, zabezpečenie dôstojných podmienok v pôrodniciach a zlepšenie životných podmienok mladých rodín a slobodných matiek.

Nič tak neovplyvní život ženy ako dieťa. Nielen na deväť mesiacov. Na celý jej život. Starostlivosť o deti je v našej spoločnosti považovaná za úlohu matky. Štát nedokáže zabezpečiť v niektorých prípadoch ani dôstojné podmienky pre rodiny s deťmi, vymáhanie výživného od nezodpovedných otcov či ochranu žien a detí pred domácimi tyranmi. Očakáva, že sa rodiny a ženy o seba dokážu postarať samy. Ak teda ony nesú zodpovednosť a následky, nesmie im byť odňaté ani právo rozhodovať.