Čo ale potom budú štátnici preberať? Vo chvíli, keď Londýn vyslal do Perzského zálivu po boku americkej bojovej elity už štvrtinu svojich vojakov?
O inom ako o prípravách na vojnu, taktike a časovom pláne už asi byť reč nemôže. Blair prichádza na záver týždňa, ktorý vyplnil stretnutiami a rozhovormi s najdôležitejšími štátnikmi tohto sveta a ďalšie má na budúci týždeň. Spoločne s ministrom zahraničných vecí Jackom Strawom dali najavo, že sú pripravení ísť do vojny aj bez ďalšej rezolúcie OSN.
„Američania potrebujú Blaira, rovnako ako Blair potrebuje Američanov, takže Bush bude Blairovi načúvať,“ myslí si profesor oxfordskej univerzity Vernon Bogdanor. „Blair navrhne Bushovi, aby dal Saddámovi viac času, možno mesiac“. Tento názor potvrdzujú aj informácie z Bieleho domu.
Americký prezident na Blairove názory dá. Na rozdiel od nemeckého kancelára Gerharda Schrödera, zdvíha Bush telefóny britskému premiérovi kedykoľvek.
Spojenectvo Spojených štátov a Veľkej Británie má tradíciu dipolmatickú aj vojenskú. Potvrdilo sa to po 11. septembri, keď európska solidarita Európy v boji proti terorizmu v rôznych fázach kolísala. Blair ale pri Bushovi vytrval. Nikto v Európe nevie viac o rozhodnutiach Bieleho domu, ako obyvateľ londýnskej Downing street 10. Táto exkluzivita zvyšuje jeho váhu v Európe.
Blair je podobne ako v období zostavovania koalície pred zásahom v Afganistane budovateľom novej koalície - tentoraz irackej. Pre Spojené štáty je vytvorenie širšieho irackého frontu strategicky dôležité. Najmä ak by sa boje v Iraku skomplikovali a mohli by destabilizovať arabský svet. Blairove kontakty v tejto časti sveta sú veľmi užitočné. Rovnako ale aj európske - predovšetkým s premiérmi veľkých krajín, Talianom Berlusconim a Španielom Aznarom. Nikto sa tiež toľkokrát nestretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Blair naďalej zostáva euroatlantickým spojovníkom medzi starým kontinentom a Spojenými štátmi. Robí tak, hoci ho to stojí menšie rozbroje v jeho labouristickej strane a pre vojnu nemá ani podporu verejnosti v Británii. Pokračuje, aj keď sa tak vzďaľuje dvom najsilnejším európskym hráčom, Nemecku a Francúzsku. MAREK CHORVATOVIČ
