Richnavská osada leží v príkrej stráni vedľa hlavnej cesty medzi Margecanmi a Krompachmi. Renáta Horváthová (32) žije s Jozefom a štyrmi deťmi v chatrči zbitej z dosák na samom úpätí strmého kopca.

Aj ona patrí medzi ženy, ktoré tvrdia, že ich lekári sterilizovali proti ich vôli.

Renáta nedôverčivo vykúka spoza dverí. „Boli tu už aj Američania. Neviem, o čo im ide. Mám strach, že sa budem musieť vláčiť po súdoch. A bohvie, ako sa to všetko skončí.“

V apríli minulého roku porodila dvojičky. Potom zistila, že ju v nemocnici sterilizovali. „Povedali mi, že musím ísť na cisársky rez a dali mi nejaký papier. Pýtala som sa, čo je to. Oni povedali, že je to o cisárskom reze. Keby som vedela, že je to súhlas na sterilizáciu, nikdy by som ho nepodpísala. Podviedli ma.“

Renáta priznáva, že vie len slabo čítať. „Bola som už pod narkózou, ani som poriadne nevidela, čo je na tom papieri.“ Najprv lekársku správu nechce ukázať, ale po chvíli ju vyberá z peňaženky. V závere je formulácia o sterilizácii.

„Do nemocnice som išla 11. apríla minulého roku. Mala som už bolesti. Po týždni som sa pýtala domov. Pamätám si to, lebo boli podpory. Dali mi prepúšťaciu správu. Vtedy mi povedali, že mi robili sterilizáciu. Nevedela som, čo to znamená, nepoznala som to slovo. Spýtala som sa, čo to je. A oni mi povedali tak: Nebudete mať nikdy deti. Nevedela som, ako zareagovať. Bola som po operácii, necítila som sa dobre. Nepovedala som nič. Ale bola som veľmi sklamaná,“ hovorí Renáta. Dohromady má šesť detí – tri z prvého manželstva. „Žila som s manželom v Čechách. Ale nedalo sa s ním žiť. Pil, hral na automatoch, bil ma, chcel ma zabiť sekáčom. Rozviedli ma, súd prisúdil dvoch chlapcov jemu, ja som si vzala dcéru a prišla som domov. S Jozefom máme ďalšieho syna a teraz tieto dvojičky. Jozef je dobrý muž. Chceli by sme aj ďalšie deti. Ale už sa to nedá.“

„Čo sa ty sťažuješ? Čo mám povedať ja. Nemám ani jedno,“ lamentuje ďalšia Iveta Holubová, Renátina sestra.

Aj ona zažila tehotenstvo. „Bola som mladá, nemali sme kde bývať. Išla som preto na výškrab. Lekári hovorili, že budem môcť mať deti. Aj ma liečili. Odvtedy nemôžem otehotnieť. Určite aj mňa sterilizovali. Žiaden muž z osady ma nechce. Veď kto by chcel ženu, ktorá nemôže mať deti?“

Dvadsaťročná Ingrid Giňová je matkou dvoch detí. Prvé má päť, druhé porodila pred tromi rokmi.

„Keď som 23. januára 2000 išla rodiť druhé decko, povedali mi, že mám úzku panvu a musia mi urobiť cisársky rez. Aj prvé som tak porodila. Mala som bolesti. Hneď ma brali na sálu. Na druhý deň mi dali podpísať akýsi papier. Nevedela som, o čo ide. Povedali mi, že každá žena, ktorá porodí cisárskym rezom, musí podpísať ten papier. Až potom, keď ma navštívili Američanky, ktoré chodili po osade pre sterilizáciu rómskych žien, išla som do nemocnice pre papier. Vtedy som sa dozvedela, že aj mňa sterilizovali. Nikto mi predtým nič nepovedal,“ spomína. Sama vyzerá na dieťa.

Ingrid tvrdí, že nikto ju o operačnom zákroku, ktorým natrvalo stratila možnosť porodiť ďalšie deti, neinformoval. Ba dokonca ani papier, ktorý mala podpísať, jej nedali prečítať. Nemocnicu chce zažalovať. Aj výpoveď Ingrid Giňovej je súčasťou rozsiahlej správy Centra reprodukčných práv v New Yorku, ktorá bola tento týždeň zverejnená.

„V osade boli Američania. Pýtali sa žien na sterilizáciu. Rozprávali sa aj so mnou. Povedali mi, že mám právo ísť do nemocnice a pýtať si svoju dokumentáciu. Vtedy som sa o tom dozvedela. Americká právnička, ktorá bola so mnou, zistila, že papier som podpísala 21. januára. To nie je pravda. Veď ja som vtedy v noci rodila a papier mi dali podpísať až ráno. Urobili mi to asi po tom, keď ma rozrezali a porodila som.“

Ingrid si nevie vysvetliť, prečo ju lekári sterilizovali. „Asi preto, aby som nemala ďalšie deti,“ rozmýšľa.

Mladá Rómka tvrdí, že v osade nie je sama, ktorá nedobrovoľne absolvovala sterilizáciu. „Rozprávali sme sa so ženami v osade. Viaceré tvrdia, že nemôžu mať viac deti, lebo boli sterilizované. Koľko ich je? Neviem. Šesťdesiat, sedemdesiat.“

Rómske ženy z richnavskej osady podľa Ingrid podozrivo často rodia cisárskym rezom. „Rómske ženy rodia často. Najmä mladé šestnásť, sedemnásťročné rodia cisárskym rezom. Lekári sú nedočkaví. Namiesto toho, aby počkali pár hodín, si asi takto chcú uľahčiť robotu.“