ovala diplomatická aktivita európskych politikov, ako aj kontroly ďalších objektov inšpektormi v Iraku.
Hlavnou témou rozhovorov na pôde Bezpečnostnej rady malo byť predĺženie mandátu zbrojných inšpektorov. V tejto otázke bola doteraz rada nejednotná. Väčšina z jej členov, ktorá sa stavala zdržanlivo k unáhlenému a tvrdému postupu voči Iraku, už v pondelok vyhlásila, že si praje pokračovanie inšpekcií. Spojené štáty a Veľká Británia, teda jediné štáty v BR, ktoré požadujú tvrdý postup voči Bagdadu, však s predĺžením kontrol nesúhlasia alebo neoficiálne pripúšťajú iba možnosť nevýznamného predĺženia maximálne o dva týždne. Okrem toho sa predpokladalo, že rada bude rokovať aj o potrebe druhej rezolúcie pre prípadný útok na Irak.
Úlohu Bezpečnostnej rady v irackej kríze včera opätovne zdôraznil generálny sekretár Európskej únie pre zahraničnú politiku Javier Solana. Povedal, že rada musí „zostať ústrednou inštitúciou v pokusoch o odvrátenie katastrofy vojny“. Jeho vyjadrenie prišlo v rovnakom čase, ako sa Rusko znovu priklonilo k mierovému riešeniu krízy v súlade so snahou viacerých európskych krajín.
Inšpektori medzitým pokračovali v prehliadkach ďalších irackých objektov pri pátraní po zbraniach hromadného ničenia. Skupina expertov Monitorovacej, overovacej a inšpekčnej komisie OSN navštívila spoločnosť Ar-Rašíd, ktorá vyrába rozbušky pre delostrelectvo. Chemický tím potom uskutočnil leteckú prehliadku s použitím vrtuľníkov. Odborníci na biologické zbrane okrem toho preverovali tri rôzne lokality v Bagdade a jeho okolí. (čtk, mm)
NATO o Iraku stále nerozhodlo
BRUSEL - NATO sa stále nedohodlo na tom, ako odpovie na požiadavky USA ohľadne kolektívnej pomoci spojencov v prípadnej vojne s Irakom, a to v dôsledku pretrvávajúceho odporu niektorých členov aliancie. Včera to oznámila agentúra AFP po zasadaní Rady NATO. „Situácia oproti minulému týždňu nepokročila,“ citovala AFP nemenovaného európskeho diplomata. Veľvyslanci 19 členských krajín, ktorí rozhodujú len konsenzom, podľa neho ani poriadne nediskutovali k Iraku a úlohe NATO v prípadnej vojne. „Problémové“ krajiny nemenoval. Najväčší odpor proti vojenskému riešeniu irackej krízy dosiaľ vyjadrovalo v Európe Nemecko. Určitý odpor však zaznel aj z Belgicka, Francúzska a niektorých ďalších krajín. Podporiť USA v ich pripravovanom údere na Irak sú naopak pripravení predovšetkým Briti, ale aj Taliani a Španieli. (čtk)
