
Ruský prezident Vladimir Putin (vľavo) a ukrajinský prezident Leonid Kučma - starý a nový predseda Spoločenstva nezávislých štátov, ktoré združuje bývalé sovietske republiky. FOTO - TASR/EPA
KYJEV - Ukrajinský prezident Leonid Kučma, zdiskreditovaný na celom svete pre svoje totalitné praktiky, sa včera stal novým predsedom Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), zoskupenia združujúceho bývalé sovietske republiky. Prvýkrát od založenia SNŠ nestojí na jeho čele ruský prezident. A bol to práve ruský prezident Putin, ktorý zmenu predsedu navrhol.
Cieľom tohto kroku je zrejme rozptýliť obavy z ruskej nadvlády v tejto organizácii.
Čerstvý predseda Kučma znovu predložil návrh zostaviť medzi členskými krajinami zónu voľného obchodu. Odstránenie obchodných bariér pritom nie je novinkou, bývalé sovietske republiky o ňom debatujú už od vzniku spoločenstva. Doterajšie pokusy stroskotali na obrovských rozdieloch vo veľkosti aj hospodárskej úrovni jednotlivých členov. Silnie aj strach z ruského ovládnutia SNŠ.
Vodcovia členských krajín sa včera stretli v zatiaľ najnižšom počte v histórii summitov SNŠ. Zúčastnilo sa na ňom iba osem z dvanástich vodcov členských krajín SNS. Prezidenti Kazachstanu, Kirgizstanu, Turkmenistanu a Uzbekistanu poslali na summit iba svojich vyslancov. Uzbecký prezident Islam Karimov sa ospravedlnil, kirgizský oznámil, že je zaneprázdnený. Ostatní dôvody svojej neúčasti nezverejnili. Autoritatívny prezident Turkmenistanu Saparmurat Nijazov sa na summitoch SNŠ zúčastňuje málokedy, ale neúčasť kazašského prezidenta Nursultana Nazarbajeva je podľa agentúry AP veľmi neobvyklá.
Uzbeckí a turkménski vedúci predstavitelia sa už dlhšie stavajú proti prehĺbeniu ekonomických väzieb a ďalšej spolupráci. Aj sám Kučma býval k SNŠ skôr skeptický. Jeho záujem vzrástol až v posledných rokoch, keď jeho popularita na domácej pôde začala prudko klesať.
Spoločenstvo nezávislých štátov založili v roku 1991 s cieľom rozvíjať vzťahy medzi bývalými sovietskymi republikami, napomáhať riešenie konfliktov a predchádzať obávaným nepokojom.
Kým s Ukrajincami či Kirgizmi Putin debatuje na summitoch, s gruzínskym prezidentom Ševardnadzem sa pravidelne sporí. Najnovšie sa Gruzínci nahnevali, keď sa v Moskve bez konzultácie s Tbilisi rozhodli vybudovať priamu železničnú linku do Abcházska, separatistickej oblasti na gruzínsko-ruskej hranici.
(zo,čtk)