FOTO – ARCHÍV
O tom, že raz budú ľudia voľne poletovať vo vzduchu ako vtáky, ľudstvo snívalo stáročia. Podarilo sa to až začiatkom minulého storočia bratom Wilburovi a Orvillovi Wrightovcom z Daytonu v americkom Ohiu. Lietadlo zostrojili obaja, letieť mohol iba jeden. Paradoxne sa to pošťastilo vďaka prehranému žrebu mladšiemu z nich. Orville Wright ako prvý človek zdvihol do vzduchu lietadlo ťažšie ako vzduch. Zomrel 30. januára 1948 – pred 55 rokmi.
Bratia žili spolu so sestrou v harmonickej rodine, ich otec Milton bol biskupom. Kvôli svojej práci musel často cestovať a na synov nemal veľa času. Snažil sa im to vynahradiť nosením rôznych suvenírov zo svojich ciest. Jeden z nich rozhodol o osude oboch chlapcov. Otec im doniesol malý lietajúci prístroj z korku, bambusu a dvoch vrtuliek poháňaných gumičkou. Vtedy začali chlapci so stavbou prvých modelov.
Bratia Wrightovci mali rozdielne povahy. Starší Wilbur bol výborným študentom. Chcel študovať na vysokej škole. Musel sa však starať o chorú matku, ktorá neskôr zomrela na tuberkulózu. O štyri roky mladší Orville už takým dobrým študentom nebol. Známy bol skôr pre svoje zlé správanie. Školu ukončil predčasne a vrhol sa na podnikanie. Založil si vlastnú tlačiareň a po čase sa k nemu pridal aj starší brat. Od toho okamihu tvorili nerozlučnú dvojicu.
V roku 1893 založili dielňu na opravu bicyklov, neskôr ich začali sami vyrábať. Podľa pamätníkov bol ich bicykel ľahší a pevnejší ako ktorýkoľvek iný v tej dobe. O tri roky neskôr dostal Orville týfus. Kým sa o neho Wilbur staral, začal študovať všetku dostupnú literatúru o letectve. Okrem kníh sa snažili bratia poučiť aj z prírody. Neustále sledovali let vtákov a všimli si, že rovnováhu pri poryvoch vetra vyrovnávajú natočením koncov krídel. Túto myšlienku neskôr využili pri stavbe svojich lietadiel a dali si ju patentovať.
Wrightovci postupne prechádzali od štúdia k stavbe prvých klzákov. Na ich vyskúšanie potrebovali miesto so stálym vetrom a piesočné presypy. Našli ho až tisíc kilometrov od Daytonu pri dedine Kitty Hawk v Severnej Karolíne. Každé leto tam chodili, podarilo sa im niekoľkokrát na chvíľu dostať do vzduchu, ale nič viac. Uvedomili si, že potrebujú ľahký a výkonný motor. Taký ešte neexistoval, a tak si ho skonštruovali vlastnými silami.
Stavba prvého skutočného lietadla prebiehala v prísnej tajnosti. Cez deň sa bratia venovali bicyklom, večer stavbe lietadla. Aby nikto netušil, čo sa chystá, zatreli okná na dielni bielou farbou. Hotové lietadlo, ktoré pomenovali Flyer, premiestnili na miesto skúšok. Šťastie im neprialo. Vietor, kvôli ktorému si vybrali Kitty Hawk, stále nefúkal. Až 14. decembra 1903 boli podmienky priaznivé.
Hod mincou rozhodol, že ako prvý poletí Wilbur. Pokus bol neúspešný, rovnako ako niekoľko ďalších. 17. decembra bol na rade Orville. Podarilo sa mu za 12 sekúnd preletieť 53 metrov. Je to len o trochu viac ako polovica rozpätia v súčasnosti používaných B-747. Prvé použiteľné lietadlo ťažšie ako vzduch bolo aj napriek tomu na svete. Pilot ho riadil poležiačky.
Už o dva roky zdokonalený model preletel 39 kilometrov. Pre Wrightovcov sa začal boj o patentové práva sprevádzaný snahou predať lietadlo. Ponúkali ho aj armádam. Starší brat lietal v Európe, kde prekonával jeden rekord za druhým, Orville v Amerike. Pri jednom lete havaroval. Pri nehode zomrel jeden z vojakov, ktorým Orville stroj predvádzal. Po tejto príhode Orville prestal s predvádzaním. Väčšinu roboty na seba zobral jeho brat.
Prišli aj úspechy, jeden exemplár lietadla sa podarilo predať americkej armáde, obchodné úspechy zaznamenali bratia aj v Európe. Neustály boj na súdoch o priznanie patentu a o dokázanie ich prvenstva však zabránil bratom v ďalšom vývoji.
Európski konštruktéri získali náskok a lietadlá Wrightovcov prestali byť zaujímavé. Odvrátila sa od nich aj verejná mienka. Počas predvádzacích letov zomieralo čím ďalej, tým viac pilotov ich lietadiel. Diváci chceli vidieť čoraz odvážnejšie obraty a rýchlejšie prelety.
V roku 1912 Orville utŕžil veľkú ranu. Jeho starší brat zomrel na týfus. O tri roky Orville predal firmu a odišiel do ústrania. Neskôr začal pracovať pre predchodkyňu dnešnej NASA a po celý čas neprestal bojovať o svoju pravdu. Zomrel bez toho, aby sa dočkal ospravedlnenia od najväčších spochybňovačov jeho prvenstva. Prišlo až krátko po jeho smrti.
Zajtra – Koniec bitky o Stalingrad
