Víťaza izraelských parlamentných volieb Ariela Šarona čakajú ťažké vyjednávania. FOTO – REUTERS
Pre Šaronovu víziu vlády národnej jednoty to nie je dobrý základ. Navyše ťažko vytvárať vládu národnej jednoty v štáte, kde tretina obyvateľov ignoruje svoje právo voliť.
Šaronova dilema
Priaznivci premiéra Šarona krátko po tom, čo sa mu podarilo zdvojnásobiť počet kresiel svojej strany Likud v knesete, freneticky vykrikovali: „Arik je židovský kráľ!“ Samotný Šaron sa však ako kráľ zrejme necítil. Zostavovanie koaličnej vlády, ktoré ho čaká, bude skôr otrockou lopotou s veľmi neistým výsledkom.
Parlamentná matematika naznačuje v zásade tri možné koaličné kombinácie. Šaronovým snom je vláda národnej jednoty, v ktorej by vedľa seba okrem jeho strany sedeli aj labouristi spolu s náboženskými stranami. To však naráža na odpor labouristov, ktorí ohlásili odchod do opozície. Možno sa na takúto vládu nechajú presvedčiť pod tlakom irackej hrozby.
Logickejšie by však bolo čakať na ďalšie voľby, pretože ich agenda zlyhala. Tak o tom hovorí labouristický líder Amram Micna. Micnova pozícia v strane sa však oslabuje, a tak sa k slovu môžu dostať aj menej dôslední a vládnutiu viac naklonení politici.
Ďalšou alternatívou je predstava šéfa centristickej strany Šinui Josefa Lapida. Šinui si výrazne polepšil a túži po sekulárnej koalícii s Likudom a labouristami. Takáto koalícia by však podľa politológov nebola stabilná a nepôsobila by dobre na voličov Likudu, ktorých urážajú protináboženské postoje strany Šiniu.
Najmenej prijateľnou možnosťou je čisto pravicová vláda Likudu s ultrapravicovými a náboženskými stranami. Odmieta ju aj Šaron.
Koniec dohody z Osla
Voliči židovského štátu síce svojou voľbou ešte viac zamotali neprehľadnú politickú situáciu, ale na druhej strane pomerne jasne odzvonili dohode z Osla, ktorá mala vyriešiť vzťahy s Palestínčanmi. Voľba izraelských voličov znamená, že súhlasia so Šaronovým prístupom k riešeniu bezpečnostnej situácie: rokovania s Palestínčanmi len po zastavení násilia, palestínsky štát len s novým, neskorumpovaným vedením.
To otvára Šaronovi možnosť obísť tzv. cestovnú mapu, teda plán Spojených štátov, Európskej únie, Ruska a OSN na postupné vytvorenie palestínskeho štátu. Šaron považuje plán za príliš európsky a nerealizovateľný. Premiér pripravuje podľa svojich poradcov plán nový, ktorý by vychádzal zo skutočných izraelských potrieb a bol by posvätený Američanmi.
JANA MIKUŠOVÁ
Výsledky voliebRozloženie kresiel v 120-člennom Knesete (číslo v zátvorke vyjadruje počet kresiel, ktoré strana získala vo voľbách v roku 1999):
Likud 37 (19)
Strana práce 19 (26)
Šiniu 15 (6)
Šas 11 (17)
Národný zväz 7 (7)
Merec 6 (10)
Ostatné strany získali menej ako 5 kresiel.
