Život a práca každého z nás nie je len pasívnym prispôsobovaním sa vonkajšiemu prostrediu. Predstavuje rozporný proces, v ktorom sme nútení neraz aktívne riešiť prelínajúce sa protiklady, neprimerané úlohy v zamestnaní, sme vystavení konfliktovým, stresujúcim situáciám - a všetky tieto okolnosti nás psychicky aj sociálnu zaťažujú.

Nároky, ktoré sú kladené na dnešného človeka z hľadiska výkonnosti i zabezpečenia jeho existenčných potrieb neustále silnejú. A organizmus na to reaguje stresom.

Mnohí sa aj tak snažia s nadšením vrhať do profesionálnej činnosti - aj do vysokých funkcií, pretože prinášajú isté výsady, psychickú satisfakciu a úplne iný sociálny status v spoločnosti.

Používane techniky psychoterapie a socioterapie:

• nácvik sociálnych spôsobilostí,

• autoregulácia správania, t j. sebaštylizácia do želaných vzorcov správania,

• beheviorálna terapia - jej cieľom je vystaviť pracovníka obávaným situáciám - tým že je vystavený stresovým sociálnym situáciám, má príležitosť zistiť, že nie sú až také nebezpečné.

Vysmejú sa mi, znemožním sa

Kariéru a tým aj život každého z nás môže negatívne ovplyvniť sociálna fóbia. Ľudí, ktorí ňou trpia, zaťažuje a vážne im zasahuje do života. Odborníci z oblasti psychiatrie tvrdia, že sociálna fóbia sa prejavuje silným strachom z jednej alebo aj viacerých situácií a vyhýbavým správaním. Postihnutý sa obáva, že sa pred druhými zosmiešni, znemožní alebo inak znehodnotí svojim prejavom, alebo svojim správaním. Problém nastáva vtedy, keď ľudia, ktorí sociálnou fóbiou trpia, nevyhľadajú odborníka, pretože sa domnievajú, že ich úzkosť v sociálnych situáciách je povahová črta, hanbia sa za svoje problémy a majú strach o nich hovoriť.

Medzi hlavné príznaky sociálnej fóbie odborníci zaraďujú strach: že sa druhí na vás pozerajú, strach zo znemožnenia, z neprirodzeného správania, zo schôdzí, stretnutí, verejného vystúpenia, strach nadviazať konverzáciu, alebo telefonovať. Výsledkom je vyhýbanie sa týmto situáciám a výrazná úzkosť z očakávania sociálnej situácie.

Najčastejšie myšlienky pri sociálnej fóbii: vysmejú sa mi, strápnim sa, čo keď mi nič nenapadne...

Útek pred realitou

Vyhýbanie sa sociálnym situáciám môže viesť k takmer úplnej sociálnej izolácii. Rozdiel medzi trémou a sociálnou fóbiou je ten, že pocit hanby - trémy nevedie k takému silnému stresu a vyhýbavému správaniu.

Vyhýbanie sa fobickým situáciám vedie k obmedzeniu životného štýlu a tu už vznikajú ťažkosti v štúdiu, v práci, niekedy aj v základnej medziľudskej komunikácii.

Sociálne fóbie sa však dajú liečiť. Človek postihnutý takýmito problémami môže vyhľadať alebo pomoc psychiatra, alebo sa pokúsiť riešiť svoje problémy psychoterapiou a socioterapiou. Cieľom týchto prístupov je naučiť postihnutého v problematických sociálnych situáciách prirodzene fungovať a reagovať.

Pokladom firmy sú jej zamestnanci

Sociálnym fóbiám by mali venovať primeranú pozornosť aj pracovníci v oblasti personálneho manažmentu. Vždy totiž platí, že na úspechu firmy aj spoločnosti majú zásluhu pracovníci. A tí dokážu podávať adekvátne výkony iba vtedy, ak ich neobmedzuje a nezväzuje sociálna fóbia.

Ak dokáže človek zosúladiť svoje výkony so svojimi možnosťami cíti sa uvoľnený a spokojný. Pravdou je, že profesionalita, odbornosť, inteligencia, komunikatívnosť, nadhľad, rozhodnosť, schopnosť viesť ľudí, ale aj niesť riziko, prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutia, ale aj ochota zmeniť sa a pracovať na sebe, sú hodnoty, bez ktorých nemôže existovať firemná kultúra. Jej nedostatky sú v priamom vzťahu k celkovému úspechu firmy.

Žiadna firma nemôže primerane prosperovať, ak sa jej nepodarí získať ľudí, ktorí si s vyššie uvedenými problémami dokážu poradiť.