i Lemieuxovi, respektíve problémom Buffala, Rangers či Washingtonu, tak to bolo podobné aj v Atlantickej divízii. Všetci sa venovali výkonom Philadelphie, najmä jej šesťzápasovej víťaznej šnúre v prvej polovici tohto mesiaca. Pritom diabli z New Jersey práve v januári natiahli sériu zápasov bez prehry na deväť a prerušila ju až smoliarska prehra v nedeľu 26. januára v predĺžení v Los Angeles (1:2). Napriek tomu je to slušný výkon, veď iba štyri kluby v tejto sezóne mali doposiaľ dlhšie série tohto druhu.
Nenápadní Devils
Dve veci sú asi podstatné, prečo Devils akoby unikali všeobecnej pozornosti. Po prvé – pred sezónou neurobili nijaký veľký nákup, lebo rošáda s Anaheimom (Sýkora, Commodore, J. F. Damphousse / Tverdovskij, Friesen) bola iba stredného rozsahu. Po druhé – diabli v tejto sezóne zatiaľ nezohrali spektakulárne zápasy, v ktorých by sa trhalo vrece s gólmi. Naopak. Až dvadsaťjeden tímov ich dalo zatiaľ viac. Kuriozitou je, že viac gólov dali dokonca aj tri kluby z ich vlastnej Atlantickej divízie (Islanders, Pittsburgh, Rangers), ktoré budú mať čo robiť, aby sa dostali do play off. Najproduktívnejší hráč diablov Eliáš je až na 107. mieste produktivity, najlepší obranca Rafalski vo svojej kategórii na dvadsiatom treťom. Avšak pozornosť, nepozornosť, góly, nególy, Devils držia tempo a po siedmykrát za šestnásť týždňov ligy prevzali vedenie v divízii. Navyše sú v miernej výhode, pretože oproti najväčším rivalom v divízii i konferencii zohrali najmenší počet zápasov (48), čo sa môže ukázať ako dobrá playoffová poistka v prípade krízy.
Odchody hráčov necítiť
Pred sezónou visel nad Devils otáznik väčší ako komíny tovární v New Jersey City. Holík, Joel Bouchard, Vanbiesbrouck, Zjuzin, Nemčinov, Salomonsson, Commodore, Kamenskij, Sýkora, Richer to je spolu desať hráčov, ktorí v rôznych fázach od konca vlaňajšej sezóny a z rôznych dôvodov povyzliekli dres diablov. Pritom opačným smerom prišli vlastne iba spomínaní dvaja mocní káčeri z Anaheimu, plus druhý brankár Corey Schwab z Toronta. Napriek tomu to nejako zvlášť necítiť. Možno je to preto, lebo základné jadro mužstva drží pokope nielen herne, ale je na pomery NHL aj prekvapujúco široké. Veď napriek horeuvedenej minuloročnej fluktuácii (plus odchod solídnych hráčov predtým, napr. Arnott, McKay, Mogiľnyj, Malachov či Terreri) je v kádri Devils ešte stále až jedenásť platných hráčov, ktorí sa aktívne podieľali na dobytí Stanleyho pohára v roku 2000 a na postupe do finále o rok neskôr. Dokonca šiesti z nich (Stevens, Albelin, Brylin, Daneyko, Brodeur a S. Niedermayer) sa podieľali na historicky prvom dobytí Stanleyho pohára v roku 1995.
Stabilizovaná obrana
Neuvádzame tieto čísla a mená len tak. Stačí síce porovnať prostú štatistiku vsietených a inkasovaných gólov, prípadne tabuľku útočnej produktivity s číslami brankára Martina Brodeura, a je hneď jasné, v čom je kľúč vysokého postavenia Devils v lige. Lenže ono to má práve aj historický rozmer: zo šiestich spomínaných hráčov diablov, ktorí majú oba prstene za zisk Stanleyho pohára, je útočníkom iba Brylin a z jedenástich hráčov súčasného kádra, ktorí hrali oba finále pohára v rokoch 2000 a 2001, sú hráčmi zadnej línie až šiesti (vrátane Brodeura). V tomto svetle je teda súčasný výkon Devils, postavený na skvelom brankárovi a pevnej obrane vlastne iba pokračovaním toho, čím diabli vynikali celú druhú polovicu 90. rokov. Vari iba Dallas Stars majú také dlhodobo stabilizované zadné rady: Stevens, White, Rafalski a S. Niedermayer s Brodeurom ako jasnou jednotkou v bránke (najviac víťazstiev – 26) nemajú v tomto smere v súčasnosti v NHL konkurenciu. Napokon, vidieť to aj na najmenšom počte inkasovaných gólov, keď sú Devils jediným mužstvom ligy, ktoré je po polovici základnej časti pod číslom sto. O sile obrany Devils hovorí aj fakt, že sú s takmer 88 percentami najefektívnejším mužstvom v ubránení presiloviek, k čomu nepochybne prispieva i to, že sú najslušnejším mužstvom NHL (156 trestných minút). Až v desiatich z tohtosezónnych šestnástich prehier podľahli Devils iba rozdielom jediného gólu vrátane prehier vo všetkých štyroch predĺženiach. V tomto mesiaci to bolo dokonca vo všetkých troch doterajších prehrách zhodne 1:2. Iba v desiatich zápasoch dostali viac než tri góly.
Chýba väčšia produktivita útočníkov
Práve vďaka skvelej obrane a ešte lepšiemu brankárovi sú Devils po polovici sezóny bodovo v porovnateľnom tempe, ako keď získali svoj druhý pohár. Vtedy mali po 48 zápasoch 67 bodov, kým vlani iba 48. To je jasný indikátor. Príspevok útočníkov k tomuto tempu je však diskutabilný. Chýbajú ich góly, chýba ich produktivita. Dali až o 34 gólov menej než v tomto čase v roku 2000. Ak by chcel napríklad Patrik Eliáš dosiahnuť na svoje najvyššie čísla, musel by v zostávajúcich zápasoch získať priemerne aspoň dva body, čo nemajú ani Lemieux s Näslundom. Podobne je na tom aj Nieuwendyk. Gomez už druhú sezónu nemôže nájsť seba samého z čias, keď vstúpil do NHL ako najlepší nováčik, držiteľ Calder Trophy zo slávneho roku 2000. V takejto situácii sa viac zodpovednosti rozkladá na plecia hráčov druhého sledu, ako sú Gionta, Madden či Langenbrunner, ktorí sú oproti vlaňajšku v lepšej forme. Rovnako sa viac ľadu dostáva hráčom, ktorí už dlhšie bojujú o šancu mať pevné miesto v kádri, napríklad Stevenson či Bicek.
Samozrejme, do konca základnej časti sezóny zostávajú ešte viac než tri desiatky zápasov, takže je možné, že sa diabli rozstrieľajú. Tento týždeň však zrejme znovu budú myslieť na obranu: v utorok v noci ich čakal útočný favorit z Detroitu a vo štvrtok možno kľúčový zápas v tejto fáze sezóny proti Flyers o prvenstvo v divízii. S veľkou pravdepodobnosťou sa Devils v oboch zápasoch budú držať svojej osvedčenej taktiky: naším najlepším útokom je obrana. Že to však nie je taktika na víťazstvo, to sa mohli diabli presvedčiť vlani hneď v prvom kole play off proti Carolina Hurricanes, keď v štyroch zo šiestich zápasov neboli schopní dať viac než dva góly a vypadli.
Autor: Igor Otčenáš(Autor je hokejovým publicistom)
