Táto požieračka takmer polovice rozpočtu únie nevyhnutne potrebuje skrotiť apetít ešte predtým ako jej k súčasným pätnástim žalúdkom pribudne ďalších desať. Ľahké to však nebude, pretože niektorí sú príliš rozmaznaní a zvykli si na luxus.
Komisár pre poľnohospodárstvo Franz Fischler minulý týždeň predložil pre spoločnú poľnohospodársku politiku diétny plán. Má viesť k tomu, aby sa odstránili jej neduhy, ktoré oslabujú jej konkurencieschopnosť a umožňujú prežiť aj tým, ktorí berú peniaze len za to, že sú.
Podstatou Fischlerovho návrhu je zmena systému udeľovania dotácií. Dnes jedna z položiek dotácie závisí od toho, koľko farma vyprodukuje. Teda nie je dôležité, či produkuje kvalitné, na trhu žiadané produkty, ale to, že produkuje veľa. Komisár navrhuje, aby sa kvantita produkcie pri určovaní výšky dotácie nebrala do úvahy.
Fischler tiež navrhuje, aby sa zjednotili platby, ktoré farmy od Bruselu dostávajú. Farmári totiž môžu dostávať príspevky z rôznych fondov. Ak by jeho návrh prešiel v pôvodnej podobe, čo je však skôr nepravdepodobné, farma by dostala len jednorazový príspevok. Ten by sa mal navyše z roka na rok redukovať. To sa ale nepáči hlavne veľkým farmám, ktoré si nadprodukciou zabezpečovali pohodlné prežitie. V únii ich je 20 percent, ale poberali až 70 percent z balíka určeného na priame platby.
Za obeť Fischlerovým škrtom padli aj garantované minimálne ceny za výkup obilia, mlieka a ryže. Sprísniť by sa mala aj kontrola kvality potravín a bude sa vyžadovať ekologická výroba, časť peňazí sa z priamych platieb presunie na rozvoj vidieka.
Pondelkové stretnutie európskych ministrov poľnohospodárstva ukázalo, že Fischlerov návrh, ktorý je vlastne návrhom Európskej komisie, pobúril hlavne tradičných poberateľov priamych platieb. Teda Francúzsko, Írsko či Španielsko. Portugalsko sa včera dokonca vyhrážalo, že ak sa do návrhu nezapracujú jeho požiadavky bude vetovať rozšírenie európskeho spoločenstva.
Návrh naopak privítali mnohoroční kritici bruselskej bezodnej diery nazývanej spoločná poľnohospodárska politika - Nemecko, Holandsko a čiastočne aj Veľká Británia. Jej farmári však patria do skupiny, ktorú by návrh mohol najviac ohroziť.
Už prvá debata v Bruseli naznačila, že boj o poľnohospodársku reformu bude tvrdý a hlavne dlhý. Plán gréckeho predsedníctva, že reforma bude pripravená už na konci jeho funkčného obdobia, teda v júli, je skutočne prehnaným optimizmom. Tragédiou by však bolo, keby sa to nepodarilo do polovice budúceho roka, keď sa únia rozšíri o desať nových krajín.
Hlavné body navrhovanej reformy:
+ odstráni sa vzťah medzi veľkosťou produkcie a výškou dotácií
+ od roku 2007 sa budú postupne znižovať priame platby
+ peniaze doteraz určené na priame poľnohospodárske platby sa budú presúvať na rozvoj vidieka
+ farmári sa budú musieť viac riadiť dopytom na trhu (bbc)
