Péter Kárpati (1963) ukončil v roku 1988 Színház és Filmművészeti Főiskola v Budapešti. Pôsobil aj ako dramaturg, herec či režisér. V súčasnosti je v slobodnom povolaní. FOTO - ARCHÍV
PÉTER KÁRPATI je významným maďarským dramatikom. Jeho hry sú psychologicky zložité texty, ktoré sa pohybujú na pomedzí reality a snov. Nepoznáte ho? Je to dosť pravdepodobné. Ani on nevie veľa o slovenskom divadle. Naše divadelné kultúry sa totiž - s výnimkou niekoľkých profesionálov - navzájom priveľmi nestýkajú.
Péter Kárpati prišiel po rokoch do Bratislavy, aby spolu s tímom mladých hercov excelentne predohral „čítačku“ svojej novej hry Štvrtá brána. Bolo to v rámci začínajúceho cyklu, ktorý by mal postupne predstaviť aktuálne dramatické tendencie v európskych krajinách. Akcia bola zároveň príležitosťou opýtať sa na postavenie drámy v krajine, ktorú máme tak blízko a zároveň tak ďaleko.
Ako je to s maďarskou drámou?
„Na jednej strane je situácia dramatikov dobrá, možno aj preto, že ich nie je veľa. Na premiéry pôvodných hier dostávajú maďarské divadlá dokonca účelové dotácie. Len výnimočne má nová hra úspech u publika.“
A postavenie divadiel?
„Katastrofálne. Medzi riaditeľmi divadiel je veľa takých, ktorí sú na svojich miestach už takmer tridsať rokov, teda sa do vedenia dostali ešte za totality. Nesťažujem sa pre to, že by v týchto divadlách odmietali uvádzať moje texty. Problém je v tom, že sa svojim inscenáciám vo väčšine prípadov neteším, pretože nie sú inšpiratívne. V našich divadlách nepanuje priveľmi tvorivá atmosféra.“
Prečo nie?
„Začína sa to už výberom hercov - mnoho talentovaných hercov zo súborov vyštvú. Často dochádza k zmenám v súboroch aj z politických dôvodov.“
Ako výrazne zasahuje politika do divadla?
„Všetky strany, ktoré sú momentálne v parlamente, predvádzajú vo vzťahu k umeleckej obci v podstate tie isté mocenské hry. Pri návrhoch na riaditeľov divadiel sa odmietajú kandidatúry profesijných organizácií, rozhoduje sa v prospech politických kandidátov.“
Sledujete prácu maďarských divadiel na Slovensku?
„V Sedmohradsku sa robí zaujímavé divadlo, ale nemám taký pocit, že by práve maďarské divadlo na Slovensku bolo v súčasnosti veľmi silné.“
Viete niečo o slovenskom divadle?
„Festival Divadelná Nitra, ten je jednoznačne známy. Vie sa, že tu vznikajú zaujímavé inscenácie. Ale slovenský autor?“
Čo vás priťahuje na rozprávkových motívoch?
„V uplynulých rokoch som sa zaoberal dejinami motívov. Zoberiete si, povedzme, perzský príbeh starý dvetisíc rokov, a potom hľadáte, ako sa tento motív objavuje v gréckej mytológii, v hebrejskej či kresťanskej kultúre, v renesančných divadelných hrách, vo folklóre, ako sa pretaví dokonca do hollywoodskeho filmu.“
Takže aj príbehy majú svoje príbehy?
„Je to tak ako s ľuďmi. Príbeh sa narodí a potom putuje kultúrami.“
V hre, ktorú ste v Bratislave predstavili, je azda najvýraznejším motívom hľadanie Boha. Alebo sa mýlim?
„Patrím k tým, čo si myslia, že literatúra je teologická záležitosť a mala by riešiť tie najzávažnejšie problémy morálneho rangu. Neviažem sa však na nejaké konkrétne náboženstvo, židovské či kresťanské.“
Aké nové témy môže priniesť na svetové scény súčasná maďarská dráma?
„Napríklad Zoltán Egressy sa dokázal presadiť na zahraničných scénach - jeho hra Portugália sa hrá aj v Slovenskom národnom divadle - aj napriek tomu, že nepriniesol nijakú objavnú tému. Mal úspech, lebo má výborný divadelný cit, s ktorým podáva svoje príbehy.“
