li dokument v Deň obetí nacizmu a holokaustu, ktorý si Nemecko 27. januára pripomína.
Zmluva okrem iného stanoví každoročnú finančnú vládnu pomoc vo výške troch miliónov eur. Jadrom je podpora integrácie Židov, ktorí do Nemecka masovo prišli hlavne v posledných 12 rokoch z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Financovať sa bude i vysoká škola židovských štúdií pri Ústrednej rade a centrálny archív v Heidelbergu.
„Zmluva je významným signálom dôvery v našu demokraciu,“ vyhlásil pri podpise Schröder a sľúbil židovskej komunite, že jeho kabinet pre ňu bude spoľahlivým partnerom. Spiegel označil dnešok za historický deň, ale varoval zároveň pred stále otvorenejšími prejavmi antisemitizmu. Vyhlásil, že NSR je „stabilnou demokraciou.“
Pred vojnou žilo v Nemecku vyše 600-tisíc Židov, z ktorých väčšina buď utiekla pred nacistami, alebo zahynula vo vyhladzovacích táboroch. Keď v roku 1950 vznikla Ústredná rada Židov v Nemecku, žilo na území NSR okolo 15-tisíc Židov. Teraz ich je vyše 100-tisíc. Finančná pomoc štátu má prisťahovalcom pomôcť i k osvojovaniu židovských zvykov a rituálov.
Po zjednotení Nemecka boli okrem iného rekonštruované mnohé židovské synagógy, o ktoré sa na východe krajiny od vypálenia v roku 1938 prakticky nikto nestaral. Začalo sa stavať: moderná budova židovského svätostánku sa predvlani napríklad stala jednou z nových architektonických dominánt Drážďan.
LUBOŠ ŠEBESTÍK, čtk
