BRATISLAVA – Vysokoškoláci budú platiť školné možno už od septembra. Ministerstvo školstva intenzívne pracuje na novele zákona a pripravuje návrh na poplatky vo výške 10 až 20 percent nákladov na štúdium. Malo by to byť zhruba 6000 až 12 000 korún ročne.
„Štátny rozpočet je schopný pokryť štúdium len úzkej skupiny ľudí, tak ôsmim až desiatim percentám,“ hovorí minister školstva Martin Fronc. Verí, že poplatky umožnia niekoľkonásobný nárast počtu študentov. Navrhuje zvýšiť aj sociálne štipendiá a rozšíriť počet tých, ktorí naň budú mať nárok.
Minister bude mať zrejme podporu koalície. Najnovší prieskum INEKO však ukázal, že až 82 percent občanov si myslí, že vysokoškoláci by mali platiť menšiu časť nákladov na štúdium alebo vôbec nič.
Náklady vysokoškolákov na štúdium medzitým stúpajú aj bez školného. Podľa prieskumu Ústavu informácií a prognóz školstva sa za posledné dva roky zvýšili takmer o tretinu. Vysokoškolák bývajúci v internáte minie mesačne takmer 5000 korún a pribúda tých, ktorí popri štúdiu pracujú. Ústav v prieskume zistil, že 60 percent vysokoškolákov od školného neočakáva nijaké zlepšenie kvality štúdia.
„Polovica rodín na poplatky nebude mať, pretože majú nízke príjmy,“ hovorí Rastislav Bednárik z Výskumného ústavu práce, sociálnych vecí a rodiny. Predpokladá, že viac študentov dá prednosť štúdiu v zahraničí, lebo „tam sa im investície do vzdelania rýchlejšie vrátia“. Minister Fronc sa toho neobáva.
Odborníci sa zhodujú, že zavedenie školného je potrebné. Analytik Andrej Salner vidí riešenie pre chudobnejších študentov v kombinácii štipendií a pôžičiek tak, aby získali viac, než len odpustenie poplatku.
