Prvý letný víkend v dolnorakúskom prihraničnom mestečku Marchegg sa už tradične niesol v znamení Sviatku bocianov. Skvelý zážitok z prírodnej rezervácie však niektorým návštevníkom skalila otrasná situácia na tamojšej železničnej stanici. Jeden jediný motorový vagón železníc SR napoludnie totiž naozaj nestačil náporu záujemcov o cestu do Bratislavy. A tak ostali desiatky cestujúcich sklamané.
Niekoľko v médiách spopularizovaných prípadov, keď psy napadli človeka, vyvolalo nebývalý záujem o túto problematiku.
Netvrdím, že by ju nemal riešiť hoci aj zákon, ale treba to urobiť s citom, bez zaslepenosti a hlavne za spolupráce odborníkov. Vôbec ma neprekvapilo, keď som sa dočítal, že poslanec Bajan nevlastní psa. V jeho návrhu zákona o chove psov sa to jasne prejavilo. Návrh zákona, ktorý starosta Petržalky Bajan predložil na júnovú schôdzu NR SR (a vzápätí ho stiahol) bol výrazne nezmyselný. Koniec koncov nešlo o Bajanov návrh, ale o z češtiny preložený (mimochodom, nesprávne) návrh zákona poslanca Kořístku z českého parlamentu. Podotýkam, že aj Z. Kořístka bol nútený svoj návrh nakoniec stiahnuť, pretože negatívne stanoviská k nemu zaujala Štátna veterinárna správa ČR, rezortné ministerstvo, vláda ČR, Komora veterinárnych lekárov ČR, Čs. etologická spoločnosť, ochranárske organizácie a aj 60-tisíc signatárov protestnej petície občanov ČR.
Bajanovmu (Kořístkovmu) návrhu zákona nemožno uprieť oprávnené úsilie o riešenie znečisťovania verejných priestorov a o zavedenie dôkladnej evidencie psov. Zjavne však vychádza z neodborných postojov. Už samotný zoznam tzv. nebezpečných plemien psov je diskutabilný (chýba napr. čs. vlčiak, ktorý spôsobil poslednú široko medializovanú smrť chlapca v Lipanoch) a zároveň nie je zrejmé, prečo sú tam plemená ostatné, keď štatistiky hovoriace o plemenách útočiacich psov, ktorými disponujú veterinári, dokazujú, že Bajanom spomenuté psy sú až kdesi na dne rebríčka a medzi najviac útočiace psy patria, paradoxne, jazvečík a kokeršpaniel! Určovať pri evidovaní psov krížencov, aký podiel v ich krvi tvorí tzv. nebezpečné plemeno (ako to navrhuje Bajan) je problematické až nemožné aj pre väčších odborníkov, ako sú pracovníci okresných a miestnych úradov. Z návrhu zákona nie je zrejmé, kto bude vykonávať kontrolnú, odbornú a sankčnú činnosť.
Poslanec Bajan prišiel s návrhom zákona v čase, keď už musel vedieť, že tento návrh zákona v ČR totálne prepadol ako nekompetentný. Čo teda motivovalo jeho čin?
Agresivita psa a jeho útočnosť voči ľuďom nie je na rozdiel od farby očí daná niektorým konkrétnym génom. Je daná predovšetkým (ne)výchovou nezodpovedným majiteľom psa. Proti sprísnenej evidencii a dôrazu na čistotu prostredia nemôže nikto nič namietať. Nemožno však pristupovať k chovu psov diskriminačne a v rozpore so zákonmi - napríklad so zákonom na ochranu zvierat. Bajanov zákon sa hemží viacerými do očí bijúcimi nezmyslami - pre všetky psy povinnosť vždy a všade nosiť náhubok (pre brachycefalické psy - napr. pekinéz, chin, mops sa ani nevyrábajú a ich nasadenie by bolo týraním v zmysle zákona). Obmedzovať voľný pohyb psov je proti ich fyziológii, etológii a v rozpore so zákonom na ochranu zvierat. Zaradenie dobermana a rotvajlera medzi nebezpečné psy, ale súčasne ich zaradenie medzi tzv. špeciálne psy je nezmysel.
V súvislosti s uverejnenou monotematickou stranou denníka SME (10. 7. 2001) o chove psov si dovolím polemizovať s MVDr. Braunerom, ktorý tvrdí, že čipovanie psov je nemožné, lebo je drahé. Nazdávam sa, že pre súkromného zverolekára kúpa čítačky čipov (10 000 Sk) nie je až takou finančnou záťažou, aby ju nezvládol (sám ju vlastním), aj pre regionálne veterinárne správy by stačila do každého okresu jedna čítačka, čo by azda rozpočet Štátnej veterinárnej správy utiahol (nebolo by to ani trištvrte milióna Sk, navyše pri väčšom odbere by sa azda dala dohodnúť nejaká zľava) a mestské polície by si ich mohli kúpiť z poplatkov za psy. Mestská časť Ružinov čipovanie majiteľom psov „dotuje“ tým, že im na tri roky ponúka 30-percentnú zľavu z poplatku za psa. Problém s čipovaním je inde: keďže ide o zásah do organizmu (je to v podstate podkožná injekcia), je otázne, či takýto úkon možno nariadiť zákonom alebo inou normou.
Priam kuriózne vyznieva uverejnené stanovisko Bélu Bugára: „Ak ľudia budú vedieť (na základe prijatého zákona - dodal P. F.), ktoré psy sú nebezpečné, budú si dávať pozor. „Nuž, som presvedčený, že 99 percent ľudí by nespoznalo, že práve na ulici stretli Bajanom zakázaného rhodézskeho ridgebacka či brazílsku filu. Nehovoriac, že zákonom určiť ľuďom, pred ktorými psami si majú dávať pozor, mi pripadá absurdné.
Na záver chcem povedať, že ak už v spoločnosti (a v NR SR) jestvuje vôľa a potreba riešiť problematiku chovu psov, mali by to robiť odborníci, a nie populisticky motivovaní politici.
MVDr. PAVOL FABIAN, Bratislava
