Petar Stojanov a cár Simeon II.

FOTO - REUTERS

Bývalý cár Simeon II. nechal Bulharov čakať skoro mesiac na odpoveď, čo mieni urobiť po svojom minulomesačnom triumfe vo voľbách. Teraz je to už jasné: zasadne do premiérskeho kresla a vládnuť bude s podporou svojho mladučkého Národného hnutia Simeona II. (MNSII) a strany tureckej menšiny Hnutie za právo a slobodu (MDL).

Simeon je tak prvým bývalým monarchom, ktorý sa postavil do čela postkomunistickej krajiny. Premiér má v rukách najväčšiu moc.

Špekulácie o tom, čo bude cár robiť po návrate do krajiny, sa začali dlho pred júnovým hlasovaním. Simeonova obľuba od jeho prvej návštevy Bulharska v roku 1995 raketovo rástla.

Keď nie prezident, tak premiér

Pôvodne chcel kandidovať za prezidenta. Tomu sa ale postavila do cesty ústava a ústavný súd. Podľa neho musí uchádzač mať v Bulharsku najmenej päť rokov trvalé bydlisko a každý z týchto rokov tráviť v krajine aspoň šesť mesiacov. Simeon má síce bulharské občianstvo a pas vystavený na meno Saxe-Koburgotski, ale podmienky nespĺňa.

Sám si o bulharskej ústave myslí svoje: „Má mnoho klauzulí, ktoré majú jediný účel: vyradiť ma zo súťaže.“ Či už je to pravda, alebo nie, nástupcom Petara Stojanova v najvyššej funkcii bude niekto iný než Simeon.

Po chodbách prezidentského úradu sa však už jeden člen cárskej rodiny pohybuje. Simeonovho syna, princa Kirila si Stojanov vybral za finančného poradcu.

Simeon, diskvalifikovaný z prezidentských volieb (majú prebehnúť niekedy do roku 2002), teda uprel svoju pozornosť na bližší cieľ - k parlamentným voľbám.

Tu tiež musel zviesť boj o registráciu. Ním založené Národné hnutie za cára Simeona II. súd odmietol pre nezrovnalosti zapísať do zoznamu. Cár preto inicioval vznik koalície s takmer identickým názvom Národné hnutie Simeona II.

I keď sa jeho strana deň čo deň približovala triumfu, nikto až na cára samotného netušil, čo si Simeon s víťazstvom počne. Hovorilo sa o funkcii šéfa parlamentu. Simeonovo meno sa ale na kandidátke MNSII neobjavilo. To, že sa stane premiérom, dal najavo až minulý týždeň. „Nemám inú možnosť, než sa ujať úradu premiéra,“ vyhlásil v rozhovore pre španielsky denník El Mundo. Teraz je to teda isté.

Kráľovské kontakty

Simeonov program sa zatiaľ nemení: dostať krajinu za osemsto dní medzi normálne európske štáty. On sám chce ako „advokát Bulharska“ ponúknuť široké kontakty, veď je nejakým spôsobom spriaznený takmer so všetkými kráľovskými rodmi v západnej Európe. Osobne najbližšie má k Španielsku, kde našiel po vyhnaní komunistami azyl.

Španielsko má, mimochodom, ako jediný európsky štát povojnovú skúsenosť s reštauráciou monarchie (o ktorej cár Simeon zatiaľ mlčí).

Juanovi Carlosovi pomohol k trónu Frankov dekrét, a taká možnosť v Bulharsku v tejto chvíli nepripadá do úvahy.

Turci ako skryté riziko

Simeonovo víťazstvo priviedlo na prah rozpadu vládnu Úniu demokratických síl. Doterajší premiér a predseda najsilnejšej strany koalície SDS Ivan Kostov rezignoval a nahradila ho súčasná ministerka zahraničných vecí Nadežda Mihajlovová.

I keď v osobe Kostova zmizol z vedenia strany zarytý cárov odporca, SDS aj napriek tomu nevyužila príležitosť podieľať sa na vláde so Simeonom. Tomu teda nezostalo nič iné, než sa obrátiť na Turkov.

„Nemusí to nutne znamenať zlo,“ nechal sa počuť vicepremiér SDS Dimitar Abadžijev, „ale je to niečo úplne nové a taká zmena znamená skryté riziko.“

I po živkovovskej vlne pobulharčovania v 80. rokoch a následnom odchode mnohých tureckých rodín za hranice tvoria Turci desať percent bulharského obyvateľstva.