
Všetko, čo zostalo vysídleným Juhoafričanom: deti a pár matracov.
FOTO - ČTK/AP
Včera predpoludním vypršalo ultimátum, ktorým pretórijský súd nariadil piatim tisícom ilegálnych osadníkov, aby opustili pozemok v blízkosti johannesburského medzinárodného letiska. Tridsaťdvatisíchektárový pozemok patrí dvom bielym farmárom.
„Asi tisíc osadníkov odišlo dobrovoľne pred desiatou. Zvyšok vodnými delami rozohnala polícia, pričom zrovnala so zemou vyše tisíc provizórnych chatrčí,“ povedal jeden z očitých svedkov.
„Ak mám byť úprimná, očakávali sme viac odporu. Väčšina zhromaždených policajtov zostala v zálohe, kým armádne posily sme nepotrebovali vôbec,“ vyhlásila hovorkyňa juhoafrickej polície (SAPS) Mary Martinsová-Engelbrechtová.
Na viac odporu sa zmohli len prítomní novinári. Políciu obvinili z bezohľadného zaobchádzania so skromným majetkom osadníkov. Vláda podľa nich bezdomovcom neponúkla nijakú alternatívu.
„Poodvážali ich do okolitých policajných staníc,“ napísala reportérka BBC Carolyn Dempsterová: „Stavím sa, že odtiaľ ich po niekoľkých dňoch jednoducho vyhodia na ulicu. Tak to robili za apartheidu.“
Tí, ktorých polícia nezobrala, zostali väčšinou priamo na zbúranisku. „Dnes v noci tu musím prespať. Nemám kam ísť,“ povedala 16-ročná Nancy Moetaneová, ktorá zostala na ulici s dvoma deťmi.
Juhoafrická vláda sa ohradila proti prirovnaniam včerajšieho zásahu k represáliám minulosti. „My chránime súkromný majetok, zatiaľ čo apartheid uplatňoval rasovú diskrimináciu. Zhodou okolností sme použili rovnaké prostriedky,“ vyhlásil minister pre bezpečnosť Steve Tshwete.
„Nezasiahli sme radi, ale osadníci nám nedali inú možnosť. Zahraničným novinárom pritom zahrali divadlo na tému údajného porušovania ľudských práv v demokratickej Južnej Afrike,“ dodal Tshwete.
Násilné presídľovanie černochov má v JAR dlhú históriu. Od roku 1913, keď koloniálna vláda černochom vyčlenila 13 percent juhoafrického územia, ich zo zvyšných 87 percent presídlila zhruba päť miliónov. Najdramatickejšie presuny sa odohrali v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch.
„Dnes sa násilne presídľuje výlučne na podnet nezávislého súdu,“ vysvetľuje minister poľnohospodárstva Thoko Didiza. „Vláda sa snaží odkúpiť pôdu od bielych farmárov a predať ju černochom, ktorí ju obrábajú ako nájomní robotníci. Je to pomalý proces.“
Mimovládne organizácie navrhujú takzvaný brazílsky model, podľa ktorého by farmári, ktorí pôdu nevyužívajú, boli nútení predať ju niekomu, kto má záujem o jej zveľadenie.
PRE SME - ROMAN LIPTÁK, Pretória