„Koncom uplynulého storočia došlo v ekonomike Slovenska k podstatnému zhoršeniu už aj tak zlých neformálnych vzťahov, takmer k rozpadu dôvery, ktorá je nevyhnutná na spoluprácu medzi jednotlivcami a firmami,“ myslí si Eugen Jurzyca, šéf inštitútu INEKO.
Nepísané pravidlá založené na dôvere sú podľa Jurzycu súčasťou „medziľudského kapitálu“, ktorý umožňuje lepšiu spoluprácu a rýchlejší hospodársky rast. Medziľudský či sociálny kapitál sa správa rovnako ako hocijaký iný - dá sa spotrebúvať, zhromažďovať aj tunelovať.
Pri jeho nedostatku sa stáva spolupráca drahšou - montujú sa kamerové systémy, kontroluje sa internet, tlačia sa tisícky dokumentov a zmlúv. „Nedostatok medziľudského kapitálu vedie k množeniu formálnych dohôd, ktoré majú pokryť všetky predvídateľné prípady, čím sa zvyšujú transakčné náklady,“ hovorí Jurzyca.
Nízkou kvalitou medziľudského kapitálu trpia všetci. Firmy ju pociťujú napríklad pri hodnotení spoľahlivosti svojich obchodných partnerov. Spoločnosť AVC Čadca napríklad tvrdí, že podstatne viac dôveruje firmám zo zahraničia. „Pokiaľ sa my správame korektne, tak sa tak správajú aj ony. Platby hradia načas, a ak je nejaký nevyjasnený problém, vyjasní sa,“ povedal riaditeľ podniku Jaroslav Lipták. Slovenským firmám dôveruje oveľa menej. „Dôvera v úhradu platieb za naše dodávky je pod päťdesiatimi percentami,“ dodal.
Prieskum inštitútu INEKO medzi dvadsiatimi firmami však ukázal, že sa dôvera v spoľahlivosť obchodných partnerov za posledné dva roky mierne zlepšila. Zato klesá dôvera k oficiálnym inštitúciám. O veľkú časť svojej dôveryhodnosti prišli polícia, parlament, vláda aj súdy.
Jurzyca verí, že obnovenie sociálneho kapitálu je „v našich rukách“. Záleží na tom, či si spoločnosť uvedomí súvislosť medzi kvalitou sociálneho kapitálu a kvalitou života. „Dá sa očakávať racionálna reakcia spoločnosti, že bude dobrovoľne a spontánne pestovať neformálne pravidlá,“ myslí si Jurzyca.
Filozof Egon Gál je presvedčený, že trinásť rokov od pádu komunizmu ešte nestačilo na vytvorenie kvalitného sociálneho kapitálu. „Trvá to dlhý čas, kým ľudia prídu na to, že sa viac oplatí byť dôveryhodným ako nedôveryhodným, aby sa začali dodržiavať pravidlá slušnosti,“ povedal.
JURAJ JAVORSKÝ, mar, jog
Čo je medziľudský kapitál?
Neformálne, nepísané spoločenské pravidlá založené na dôvere, ktoré zjednodušujú spoluprácu medzi ľuďmi alebo firmami.
Sociálny antropológ Martin Kanovský považuje za vhodnejší termín symbolický kapitál a odporučil definíciu francúzskeho sociológa Pierra Bourdieho: „Symbolický kapitál bytostne závisí od sociálne šírených štruktúr uznania, ktoré sa stelesňujú v praktickom konaní a ktoré sú pre účastníkov konania natoľko samozrejmé, že o nich ani nevedia.“ Filozof Egon Gál ho zase vysvetľuje ako rešpektovanie neformálnych pravidiel či „slova džentlmena“. (jj, mar)
Slováci si nedôverujú
Oproti firmám v USA je stav dôvery a medziľudského kapitálu v slovenských firmách výrazne horší. Vedeniu svojej firmy podľa prieskumu INEKO dôveruje len niečo tesne nad 36 percent opýtaných zamestnancov. V porovnateľnom prieskume amerického inštitútu Gallup Organisation Survey vyslovilo dôveru svojim šéfom 86 percent amerických pracovníkov.
Nedôvera u nás prevážila medzi robotníkmi a ľuďmi okolo štyridsiatky s neúplným stredoškolským vzdelaním. „Menej dôverčiví voči vedeniu spoločnosti, v ktorej pracujú, sú starší ľudia. Čím majú ľudia vyššie vzdelanie, tým vyšší je stupeň dôvery,“ doplnil Róbert Kičina z Podnikateľskej aliancie Slovenska.
Aj všeobecná dôvera, že podnikom záleží na záujmoch svojich zamestnancov, je na Slovensku podstatne nižšia než v USA. Prieskum potvrdil dôveru len u 13,1 percenta ľudí, kým v USA verí v „humánnosť“ podnikov 51 percent ľudí. „Platí trend, že čím vyšší vek, tým menšia dôvera voči zamestnávateľom,“ upozornil Kičina.
Slovensko sa nemôže pochváliť ani všeobecnou medziľudskou dôverou. Na otázku, či je možné dôverovať väčšine ľudí, u nás odpovedalo podľa World Values Survey kladne 26 percent opýtaných. Napríklad v Nórsku bolo 65 percent kladných odpovedí. (jj)
Dá sa dôverovať väčšine ľudí?(Podiel kladných odpovedí v %)
Nórsko 65
Švédsko 57
Čína 50
Fínsko 48
Nový Zéland 47
…
Česko 27
Slovensko 26
…
Kolumbia 11
Zdroj: World Values Survey, polovica 90. rokov
Poznámka INEKO: Vysoké postavenie ekonomicky menej rozvinutých krajín je v súlade s predpokladom, že pri veľkých spoločenských zmenách dochádza k erózii medziľudského kapitálu. To by znamenalo, že napríklad Čína - prevažne agrárna krajina - pravdepodobne zaznamená negatívne zmeny v nameranej miere dôvery pri spriemyselňovaní.
