Július Černický. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
„Starší - Fako - Černický, tí to hrajú technicky,“ burácal v šesťdesiatych rokoch zaplnený bratislavský zimný štadión na adresu produktívnej útočnej formácie Slovana. Šesťdesiatpäťročný rodák z Kežmarku JÚLIUS ČERNICKÝ, bývalý reprezentant, má za sebou aj bohatú trénerskú dráhu (Slovan, Nitra, Trenčín, reprezentačná dvadsiatka, desať sezón pôsobil v Dánsku).
Keď pred pol druha rokom zbadal, aký potenciál rastie v korčuliach Belasých krídel, prijal ponuku. Skúsený muž medzi nimi očividne omladol, pri téme slovenského hokeja sa ťažko ubráni plamennému rozhorčeniu.
Obávate sa, že na Slovensku už nevyrastie ďalší Gáborík. Prečo?
„Kolega Ján Filc dobre povedal, že aj v jeho prípade to bolo stále doznievanie federálnej minulosti. Cítim, že budúcnosť slovenského hokeja je ohrozená. Nedostatkom kvality trénerských i funkcionárskych kádrov a podmienok všeobecne.“
Zle sa to počúva, keď fanúšikov vyhrievajú pocity majstrov sveta.
„Z troch medailí - bronzu dvadsiatky, striebra i zlata seniorov hokej zatiaľ nič zásadné nevyťažil. A to je veľká škoda. Súhlasím s predstavami Jana Filca, je to múdry chlap, ale vláda zatiaľ ničím nepohla.“
Tá sa aj v budúcnosti bude zrejme venovať prinajlepšom reprezentácii. Kompetencie sa spúšťajú na regióny a dá sa očakávať, že vláda im odkáže aj zodpovednosť za šport. Doterajšie skúsenosti navodzujú skôr skepsu, že systém útvarov talentovanej mládeže ostane anachronizmom. Čo vy na to?
„Preboha, nie. Nejde iba o hokej, ale o celý šport. Môže sa zrútiť. Na Štrbskom Plese máme skokanský mostík a pomaly už na ňom nemá kto skákať, nie sú peniaze na trénerov. V Čechách sú a vidno to aj na kvalitatívne vyššom fungovaní celého systému hokeja. Riešenie vidím vo vytvorení ministerstva športu so samostatnou finančnou kapitolou. Najdôležitejšie je, aby finančné toky boli transparentné. Platiť 3600 korún za hodinu ľadu pre deti, to je vražda hokeja. Vyškrtne z hry sociálne slabších, ktorí môžu mať miliónový talent.“
Okrídlená fráza „najlepšie mládeži“ vyznieva v našich podmienkach ironicky. Ako to zmeniť?
„Finančným ohodnotením mládežníckych trénerov, ale aj získaním ich často stratenej vážnosti. V Čechách pôsobia ako mládežnícky šéftréneri také osobnosti ako Černý a Nadrchal v Brne, Augusta v Jihlave. Keď tam hráme zápas s našimi krídlami s registračnými preukazmi hráčov, musíme automaticky predložiť aj trénerskú licenciu. Predstavte si, že na Slovensku sa kluby dohodli, že v žiackych súťažiach netreba predložiť doklad o kvalifikácii. V Čechách funguje aj dobrá prax, aby klub nemohol manipulovať s platom trénera. Peniaze mu prichádzajú na účet priamo. U nás sa často jeden plat delí aj medzi asistentov. Pri mládeži.“
Naša metodika sa zjednodušene glorifikuje na základe produktívnosti slovenských hviezd v NHL.
„Potáca sa. Stále žijeme z federálnej praxe. Začínajú síce vychádzať metodické listy, ale je to stále málo. Dôkazom je úroveň juniorskej ligy. S výnimkou Trenčína a Slovana žiadny cieľavedomý systém, len osekávanie bez rozumu a fantázie. Nech sa neurazia, ale Poprad, to je len príroda a ani Košice nerobia mládež úžasne.“
Páči sa vám seniorská Extraliga?
„Nie. Je slabá, ale najviac mi prekáža, že v nej nedostávajú priestor mladí hráči. Tvrdím, že keby sme nemali potenciál hráčov v zámorských mládežníckych tímoch, tak zo Slovenska nie sme schopní postaviť reprezentačnú dvadsiatku, ktorá by nevypadla z A-kategórie MS. Nie som proti ekonomickým prestupom, no musia to byť naozaj výnimoční hráči. Ale pozrite sa, na čo vyhadzujú peniaze vo Zvolene. Veď tým sa niekedy nechce ani korčuľovať. Náklady na Šechného, ktorý sa nebol schopný uplatniť na medzinárodnej scéne, by uživili piatich talentovaných juniorov.“
Myslíte si, že v slovenskom mládežníckom hokeji existuje korupcia? Napríklad od rodičov, aby tréneri preferovali ich deti?
„Ja som sa s tým v živote nestretol. Dvíha sa mi z toho žalúdok, ale myslím si, že existuje. Problém je dokázať ju. Množiace sa signály a poznatky, že výkonnostne slabší vytláčajú lepších, sú veľavravné.“
