FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
Belasé krídla trénujú na druhej ploche zimného štadióna na Ulici odbojárov, zvanej aj skleník, trikrát týždenne. Vo štvrtok schádzajú z ľadu o 21.30 h, niektorí rodičia túto tréningovú jednotku žartovne nazývajú aj polnočná omša. Doslovný význam má v prípade brankára Patrika Roziča, ktorého obetaví rodičia ešte dopravujú z Bratislavy do jeho detskej izby v Trnave. Urastený Paťo sa pohybovou kultúrou ponáša na Jána Lašáka. „Mojím vzorom je Patrick Roy,“ vraví Trnavčan, ktorý z tímu Belasých krídel najazdí za milovaným športom najviac kilometrov. Patrik dokonca stíha aj tréningy seniorov v Hlohovci.
Jeho otec Rastislav má malú krajčírsku firmu Rotex a má čo robiť, aby finančne utiahol dvoch synov hokejových brankárov. „Paťov výstroj ma vyšiel na 170-tisíc, len betóny stoja deväťdesiat. Mladší, dvanásťročný Erik chytá doma v Trnave za miestny HK. Jeho výstroj koštoval 120-tisíc.“
Aby to ich výhradný sponzor - otec - nemal jednoduché, synovia chytajú v obrátenom garde. Znamená to, že mladší pravák nemôže po ľavákovi Patrikovi zdediť lapačku, vyrážačku ani hokejku. Smola.
Rýchlonohý obranca Vlado Škultéty dochádza na tréningy zo vzdialenej Devínskej Novej Vsi: „Do krídel som prestúpil z dúbravskej Hoby. Mojím vzorom je Cíger a Višňovský. Páči sa mi tu, tréneri nám pripravujú pestré tréningy.“ Jeho slová potvrdzujú neustále kmitajúce puky, hokejky a pohyb každého na ľade. Mrznúť stihnú iba trpezliví rodičia za mantinelmi.
Asistent J. Černického Tomáš Dostál má dokonalý prehľad o každom zverencovi.
„ Mládežnícky hokej potrebuje takých ľudí. Absolútne spoľahlivý, vnímavý. Mladý absolvent FTVŠ hravo zvláda praktické ukážky, čo už pre môj chrbát nie je silná stránka,“ pochvaľuje si J. Černický.
