Ľubomír Lenár. ŠTARTFOTO -PETER POSPÍŠIL
Poďme priamo k veci. Máte averziu k Belasým krídlam?
„Vonkoncom. Vážim si prácu trénera Černického, jeho predchodcu Štefana Molnára i obetavosť rodičov. Oni sa len pred časom rozhodli, že pôjdu svojou cestou. Svojím spôsobom pohrdli ponukou Slovana, kde mali a stále majú otvorené dvere.“
Z ich strany zaznievajú aj názory, že ich súperi sa boja konkurencie, a preto ste ich neprijali do slovenskej súťaže. Vy budete zrejme argumentovať nevyhnutnosťou existencie štyroch žiackych ročníkov v klube.
„Norma jednoducho nepustí. Aby mohli Belasé krídla organicky zapadnúť do systému najvyššej žiackej súťaže, museli by mať všetky štyri ročníky - od šiestakov až po deviatakov. Okrem toho nie sú členmi Slovenského zväzu ľadového hokeja, sú registrované v Čechách.“
V záujme zvýšenia žiackej konkurencie na západnom Slovensku by sa možno našlo kompromisné riešenie. Vo svete je bežný aj nepárny počet účastníkov v dlhodobej súťaži. V Čechách Belasé krídla prijali do Juhomoravskej ligy, a tak to vyznieva, že SZĽH stačí nájsť prekážku. Nechce hľadať cestu k povýšeniu zmysluplného obsahu nad bezduchú formu.
„Od Belasých krídel nevyšiel zatiaľ žiadny reálny podnet, že chcú hrať na Slovensku. Opakujem, v Slovane majú dvere otvorené. Z Belasých krídel sa k nám vrátil Matej Sloboda a minulý týždeň aj Adam Bezák. Pikantné je, že jeho návrat do rodného klubu sme museli realizovať ako medzinárodný transfer, ktorý odsúhlasila Medzinárodná hokejová federácia v Zürichu.“
V Čechách sú Belasé krídla formálne ako masa pätnástich až sedemnástich legionárov. Existuje na Slovensku v tomto smere nejaký limit?
„Iste, rovnaký ako v seniorskej Extralige. Teda štyria cudzinci. V Kežmarku hrajú štyria žiaci - Poliaci.“
Keby sa raz chceli Belasé krídla vrátiť na Slovensko a začať v mladšom doraste, poslali by ste ich zrejme vybojovať si postup z regionálnej súťaže. Tam by Partizánskemu či Novým Zámkom nakladali možno pätnástky. Malo by to zmysel?
„Museli by jednoducho absolvovať celú postupovú tortúru ako každý iný. Mohli ostať v Bratislave podobne ako Hoba v Dúbravke. Ani ten klub nedostáva od štátu ani korunu, funguje iba z rodičovských zdrojov. Ale má potrebné štyri žiacke družstvá.“
