Prezidenta Medzinárodného olympijského výboru Jacqua Roggeho vyznamenali výročnou cenou 2002 - Trofejou Slovenského olympijského výboru. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
Belgičana Jacqua Roggeho (narodeného 2. mája 1942 v Gente) zvolili za prezidenta Medzinárodného olympijského výboru v Moskve 16. júla 2001. V poradí ôsmy muž na čele vrcholnej organizácie svetového športu, ktorá združuje dvesto štátov a je početnejšia než Organizácia Spojených národov, je spomedzi všetkých doterajších prezidentov najvýznamnejším športovcom, a aj tak pôsobí. Špičkový chirurg-ortopéd, profesor na univerzitách v Gente a Bruseli je jachtárskym majstrom sveta, účastníkom troch olympiád. Okrem toho reprezentoval Belgicko v ragby. Rogge sa netají snahou počas svojho mandátu zbaviť olympijské hry zbytočnej megalománie, komercionalizácie a vrátiť tejto prvej športovej slávnosti aj filozofický zmysel antického odkazu.
Počas bratislavskej sobotňajšej návštevy s nabitým programom na minúty prevzal Veľkú zlatú medailu Univerzity Komenského, zúčastnil sa na slávnostnom Valnom zhromaždení k desaťročnici Slovenského olympijského výboru, pokrstil vzácnu knihu z vybraných kapitol zo života a diela Pierra de Coubertina v slovenčine. Odpovediam novinárov venoval päťdesiatminútovú tlačovú besedu.
Donedávna bol vaším pracovným nástrojom chirurgický skalpel. Obrazne, ktorú oblasť svetového športu by ste liečili radikálnym rezom?
„Tri oblasti potrebujú razantné riešenia, hoci v športe je ťažké hovoriť o rezaní. Okamžité riešenia si vyžaduje boj proti dopingu, korupcii, násilnostiam a hulvátstvu v hľadiskách športových štadiónov.“
Neskrývate, že ste zástancom redukcie olympijského programu. Aké opatrenia môžeme očakávať v tomto smere?
„Na nedávnom kongrese sme určili hraničné počty na dvadsaťosem športových odvetví, tristo športových disciplín a účasť desaťtisícpäťsto športovcov. Účastnícke čísla neustále rástli, na najbližších hrách v Aténach budú po dlhom čase trochu nižšie.“
Hovorí sa o redukcii, ale aj o možnom prijímaní nových odvetví do olympijskej rodiny. Ktoré majú šancu?
„Medzinárodný olympijský výbor združuje tridsaťpäť športových federácií a každá má ambície. Experti posudzujú možnosti pätnástich odvetví či disciplín. Všetko je otázkou času, analýz, diskusií. Prosím vás, veľmi neoficiálne - vyhliadky majú ragby a golf.“
Slovensko bytostne zaujíma opačná otázka. Často sa diskutuje o vypustení vodného slalomu z olympijského programu, čo by sa mohlo stať už na olympijských hrách 2008 v Pekingu?
„Pri posudzovaní berieme do úvahy množstvo faktorov. Obľúbenosť a rozšírenosť športu v čo najviac krajinách a v čo najväčšom počte kontinentov. Finančnú nákladnosť na areály, infraštruktúru, prírodné podmienky, divácky záujem, vyváženosť medzi individuálnymi a kolektívnymi športmi, samozrejme, budeme dbať aj na zastúpenie odvetví na vode. Je to široká škála otázok.“
Keby ste mohli rozhodnúť iba vy sám, bol bo vodný slalom na olympiáde?
„Ide o hypotézu. Faktom zostáva, že nie som členom programovej komisie, že o otázkach programu vo výkonnom výbore nehlasujem.“
J. Rogge sa diplomaticky priamej odpovedi vyhol - pozn. red.
Po poslednej, nedávnej návšteve Atén ste s uspokojením konštatovali napredovanie olympijských príprav. Predtým panovali obavy. Aká je vaša prognóza?
„Sú veci, ktoré sa dajú ľahko postrehnúť a ľahko zhodnotiť. Ide o harmonogram výstavby športovísk, finančné krytie, stav infraštruktúry, zabezpečenie ubytovacích kapacít. V tomto sa veci pohli správnym smerom. Vždy však tŕpneme, a to zďaleka nielen v prípade Atén, ako sa zachovajú bežní obyvatelia, dobrovoľníci, ktorí robia z dobrej olympiády skvelé hry. V tom bola napríklad posledná olympiáda v Sydney impozantná. Istý prehľad získame po letných testovacích pretekoch. Gréci už usporiadali jachtárske predolympijské súťaže, a boli výborné. Na začiatku jesene budem pri tejto odpovedi konkrétnejší.“
Už vo funkcii prezidenta Európskych olympijských výborov ste patrili medzi najotvorenejších a najzanietenejších bojovníkov proti dopingu. Stále sa ale zdá, že farmaceutické firmy predbiehajú protidopingové opatrenia. Čo sa s tým dá robiť?
„Farmaceutické firmy nemožno obviňovať, ba naopak. Vyrábajú lieky, ktoré sú veľmi užitočné, neraz zachraňujú životy. Zo športového hľadiska sú ale nepovolené, môžu zvýhodniť jedného na úkor druhého, môžu ohroziť zdravie pretekára. Športovcov zvádzajú. Budem konkrétny, prípravok NESP obsahuje darbepoetín, ktorý je blízky známemu erytropoetínu (EPO) a lieči choroby obličiek. Cesta proti zneužívaniu liečivých prípravkov vedie v spolupráci s farmaceutickými podnikmi. Musíme plávať hore prúdom, týždeň čo týždeň dobiehať to, čo sa jednoducho dobehnúť a predbehnúť nedá. Ale, kým sme dištancovali prvých pretekárov za použitie EPO, trvalo to desať rokov. NESP prišiel na trh v októbri 2001 a už vo februári 2002 sme na olympiáde v Salt Lake City dokázali nepovolené použitie darbepoetínu lyžiarom Mühleggovi, Lazutinovej a Danilovovej.“
Aké šance majú pri rastúcej finančnej náročnosti usporiadať hry malé krajiny, napríklad Slovensko?
„Máme záujem, aby sa organizácia olympiád dostala do čo najväčšieho počtu štátov, ale nie na úkor kvality. Pri kandidatúre si preto každá krajina musí uvedomiť svoje ekonomické možnosti. Chceme, aby športovci, novinári, fanúšikovia a vôbec všetci návštevníci olympiády mali vytvorené čo najlepšie podmienky. V Sydney napríklad pracovalo vyše dvadsaťtisíc novinárov, ktorí v čase trvania hier v súčte sprostredkovali informácie pre vyše štyridsať miliárd ľudí. To si vyžaduje obrovské finančné náklady i enormné ľudské nasadenie. Nedokáže to ktorákoľvek krajina. V roku 1994 usporiadalo zimnú olympiádu štyri a polmiliónové Nórsko v Lillehammeri, ktorý má dvanásťtisíc obyvateľov. Boli to skvelé hry. Malo by to byť príkladom pre podobne veľké krajiny, teda aj pre Slovensko. Nasledujúca letná olympiáda bude v Grécku, ktoré má dvanásť miliónov obyvateľov. Tiež nie veľa.“
