Prezident Medzinárodného olympijského výboru Jacques Rogge odovzdal v sobotu v Bratislave slovenskej krasokorčuliarskej trénerke Hilde Múdrej Medailu Pierra de Coubertina. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
Hilda Múdra prijíma ocenenia s valčíkovou noblesou a dojímavou úprimnosťou, že veľkých chvíľ môže byť sto, ale každá z nich je vlastne jediná. Pri sobotňajšom vyvrcholení osláv desaťročnice vzniku Slovenského olympijského výboru v bratislavskej Opere Slovenského národného divadla prevzala slávna slovenská krasokorčuliarska trénerka Medailu Pierra de Coubertina z rúk prezidenta Medzinárodného olympijského výboru Jacqua Roggeho. Žena, ktorá vychovala nášho športovca storočia Ondreja Nepelu, sa ľahko uklonila rozpustilým náznakom bývalej korčuliarky chýrnej viedenskej revue. Belgického chirurga z Gentu jemne pohladila po ruke. Prvý muž svetového športu bol v očividných šťastných rozpakoch. Nič umelé, nič nahrané, všetko galantné.
Svetový olympizmus v súčasnosti citeľne a chvályhodne mení smer od honosného pozlátka, veľkých slov a priznajme, i samochvály, k zamysleniu sa nad pôvodnými ideálmi. Hilda Múdra a Jacques Rogge naznačili v peknej chvíli, ako by mal šport vyzerať.
Predseda nášho olympijského výboru František Chmelár ukázal zase vzácny zmysel pre pokoru, ktorú Slováci často potláčajú. Pri oslave mladého, samostatného, a v konečnom dôsledku chceného, hneď z kraja príhovoru upozornil, kde žijeme. Nie na zlom mieste, v strednej Európe, hoci sa slovenský šport vyvíjal najskôr v Rakúsko-Uhorsku spoločne s Maďarmi. „Viac ako sedemdesiat rokov nás potom obohacoval vyspelý český šport svojimi hlbokými olympijskými hodnotami. Myslím si, že práve dnes je príležitosť vysloviť našim bratom Čechom a všetkým ďalším úprimné poďakovanie za spoločnú športovú a olympijskú minulosť,“ povedal Chmelár. Rogge zase pripomenul, že Hilda Múdra sa hneď od príchodu do Bratislavy z rodnej Viedne venovala mládeži. Iste nebol dohodnutý s Chmelárom, aby pripodobnil krásnu súvislosť.
Našinec mohol v sobotu spomínať. Fenomenálny ukrajinský žrdkár Sergej Bubka načal druhú desiatku návštev hlavného mesta Slovenska, prvú v elegantnom obleku významného člena komisie športovcov Medzinárodného olympijského výboru, chvíľami možno s príliš vážnym funkcionárskym výzorom. Človek, ktorý prekrížom-krážoval celý svet párkrát dookola, zrazu zmäkol a široko sa smial. Zbadal kameramana Slovenskej televízie Dušana Šarmíra a spomínal, ako veľká kamera a drobná postava pred osemnástimi rokmi šprintovali k sektoru na Pasienkoch po desiatej neskoro večer, keď už nikto nečakal výnimočný výkon. V piatok 26. mája 1984 stále ešte nie príliš známy Sergej Bubka utvoril svoj vôbec prvý svetový rekord z astronomického radu tridsiatich piatich. Premiérový 585 cm a ôsmy z nich 605 cm (rok 1988) patria Bratislave.
Slovenský olympizmus má desať i sto rokov. Pripomínať si treba oboje.
