Viktor z Bratislavy

Syndróm závislosti od návykových látok predstavuje súbor príznakov, ktoré sa vyvinú po opakovanom užívaní psychoaktívnej látky. V typickom prípade sú prítomné silná túžba užívať návykovú látku, ťažkosti s kontrolou jej užívania, pokračujúce užívanie aj napriek evidentným nebezpečným či škodlivým následkom, ďalej abstinenčné príznaky ustupujúce po opätovnom užití látky, uprednostňovanie užívania látky pred inými aktivitami a povinnosťami a niekedy aj telesný odvykací stav.

V poslednom čase sa čím ďalej tým viac akceptuje aj existencia závislostí bez prítomnosti vyvolávajúcej látky pochádzajúcej z vonkajšieho prostredia (patologické hráčstvo, workoholizmus, závislosť od internetu, patologické nakupovanie), ktoré majú podobné diagnostické kritériá, priebeh aj všeobecné zásady liečebných cieľov a postupov.

Zdôrazňuje sa tiež genetická a neurobiologická príbuznosť látkových a nelátkových závislostí, ako aj spoločné vyústenie tejto skupiny psychických porúch vrátane terminálneho štádia debakla a beznádeje s najťažšími zdravotnými i sociálnymi dôsledkami.

Najnovšie výskumy dejov zúčastňujúcich sa na sprostredkúvaní procesov mozgového odmeňovania poukazujú na spoločný základ tohto, zrejme kľúčového faktora rozvoja závislostí v širšom slova zmysle – bez ohľadu na to, či majú podnety spôsobujúce príjemné zážitky (a preto opakovane vyhľadávané) povahu pre organizmus cudzej látky, ovplyvňujúcej psychické funkcie (závislosti od psychoaktívnych látok), alebo povahu činností, aktivít či stavov (tzv. nelátkové závislosti). Mozgu je pritom, zdá sa, „jedno“, či je základom jeho odmeny exogénna látka (alkohol či opiát), alebo rôzne nelátkové podnety (sexuálna aktivita, surfovanie na internete, adrenalínové športy, sektárska činnosť), keďže dokáže vonkajšie podnety transformovať do spoločného systému odmeny.

Surfovanie na internete teda patrí medzi aktivity, ktoré môžu u predisponovaných osôb neuvedomujúcich si hroziace riziko nadobudnúť až charakter psychickej poruchy úzko súvisiacej so závislosťami od návykových látok, teda poruchy, ktorá si vyžaduje liečbu. Aj v tomto prípade platí, že prevencia je oveľa výhodnejšia ako akékoľvek liečenie.

Autor: MUDr. LUDVÍK NÁBĚLEK, psychiater