* Netradičnú výstavu z tvorby mentálne postihnutých mladých ľudí otvorili v priestoroch Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi. Je vyvrcholením prvej časti projektu Tvorivé hry rúk, ktorý múzeum spolu so žiakmi základných škôl realizovalo v Centre sociálnej pomoci Domino. S finančnou podporu Fondu Hodina deťom prebiehal počas celého minulého roku.
V centre žije 30 postihnutých, niektorí však už prekročili aj tridsiaty rok života. Cieľom projektu bolo podnietiť ich na tvorivú aktivitu. Pracovníci múzea s nimi najskôr prístupnou formou putovali históriou vývoja zeme a ľudskej spoločnosti. Priniesli fotografie i ukážky skamenelín morských živočíchov, zvyškov mamuta, pracovné nástroje i výrobky pravekých ľudí.
Deti mali za úlohu stvárniť to, čo videli a spoznali. Z plastických materiálov modelovali lastúry, numulity, koraly, slimáky a podobne. Skúsili aj z papiera vymodelovať mamuta a pestré vtáky. Používali pri tom skutočné perie. V poslednej úlohe mali vytvoriť nádoby z hliny takým spôsobom, ako ich vyrábali ľudia, keď ešte nepoznali hrnčiarsky kruh. Vyše sto najkrajších výtvorov potom vybrali na výstavu.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ
* Moderné sochárske a maliarske trendy v slovenskom výtvarníctve prezentuje výstava, ktorú sprístupnili v Galérii Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši. Predstavuje takmer polstovku malieb a plastík. Pochádzajú od výtvarníkov Štefana Balogha (1962), Juraja Martiška (1969), Petra Szilagyiho (1969), sochárov Daniela Janeca (1970) a Igora Valušku (1967).
V umeleckých dielach na výstave piatich slovenských výtvarníkov v liptovskomikulášskej obrazárni cítiť autorov expresívny prejav.
Transformujú ho do vlastnej podoby krajiny. Autori často stvárňujú každodenné témy života. Výstavu obrazov dopĺňajú objekty a vizuálno-akustické abstraktné inštalácie, povedala kurátorka výstavy Zuzana Gažíková, odborná pracovníčka GPMB. Všetci autori, ktorí predstavujú svoje diela do 6. apríla v liptovskomikulášskej obrazárni, sú absolventmi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Štúdium ukončili v roku 1995.
KOMÁRNO
* V Podunajskej knižnici v Komárne sprístupnili výstavu maliarky Jany Magulovej pod názvom Sen o krajine. Život a tvorbu umelkyne priblížila účastníkom vernisáže riaditeľka Podunajskej knižnice Gizela Zsoková. Jana Magulová (1965) žije a tvorí v Marianke pri Bratislave. Venuje sa predovšetkým krajinomaľbe v štýle medzi romantizmom a realizmom, zobrazovaniu človeka postaveného proti živlom prírody, ale aj intímnejším výjavom. Jej diela prostredníctvom striedmej farebnosti a mohutnej škály šedých farieb s jemným farebným kontrapunktom odzrkadľujú vyrovnanosť a fascinujú svojou originálnosťou. Štrnásť diel Jany Magulovej si môžu Komárňania pozrieť do 22. februára.
KOŠICE
* Štúdie ženských aktov, krajina a svojské pohľady na zákutia vidieckej architektúry sa prelínajú na výstave košického akademického maliara Júliusa Hegyesyho, ktorú otvorili v Múzeu Vojtecha Löfflera.
Z techník, tak ako v celom doterajšom umelcovom snažení, dominuje poctivá kresba uhľom, hrudkou a kriedou. Vystavované kresby približujú tvorbu z posledných rokov. Hegyesy (1933), rodák z Hosťoviec nad Bodvou, patrí podľa kurátora výstavy Petra Tajkova k najvýznamnejším predstaviteľom východoslovenského výtvarného umenia 2. polovice 20. storočia. Už od detstva sa u neho prejavoval kresliarsky talent, čo potvrdil úspechom na prijímacích pohovoroch na pražskú akadémiu, keď mal len 15 rokov.
Neskôr nastúpil na bratislavskú akadémiu. Študoval u Petra Matejku, Vincenta Hložníka a Dezidera Millyho. Viac ako 30 rokov zasvätil pedagogickej činnosti.
Výstava potrvá do 16. marca.
STARÁ ĽUBOVŇA
* Dobrú spoluprácu partnerských miest Vsetín a Stará Ľubovňa potvrdilo otvorenie výstavy olejomalieb a pastelov vsetínskeho výtvarníka Antonína Kaderku v staroľubovnianskej galérii Provinčný dom. Profesor Kaderka, ktorý je členom Únie výtvarných umelcov Arkáda, nazval výstavu Z môjho kraja. V prísne členenej ploche obrazov sú trojuholníky štítov ľudovej architektúry, kubusy ľudových a moderných stavieb či strohé náznaky stromov. Kaderka nehýri farebnosťou, ale využité farby dokáže majstrovsky odstupňovať. Obrazy sú nápadné aj absenciou človeka. Nie je v tom však ani zrnko mizantropie. Podľa autora človek je prítomný vo svojom diele, teda vo výsledkoch práce, ktorá dala zmysel životu tým, čo v krajine vytvoril. (tasr, sita)
