Ak sa štrajk uskutoční, pôjde o prvý štrajk železničiarov v histórii Slovenskej republiky. Železničiari naposledy štrajkovali v roku 1991.
Predseda centrálneho štrajkového výboru Jozef Schmidt je presvedčený, že budú mať podporu širokej verejnosti, lebo pre obyvateľov postihnutých regiónov sa skomplikuje dochádzanie do práce a škôl. Doprava sa navyše bude rušiť v regiónoch s najvyššou nezamestnanosťou.
Ak vláda plánované zrušenie vlakov nezmení, centrálny štrajkový výbor rozhodne o ďalšom postupe. Do úvahy vraj prichádza aj časovo neobmedzený štrajk.
Schmidt tvrdí, že štát nič neušetrí. Železnice Slovenskej republiky prídu totiž o tržby z prenájmu koľají, a to bude musieť zase preplatiť štát. Schmidt vraví, že by malo ísť až o 600 miliónov.
Do štrajku sa rozhodli ísť aj preto, že strata, ktorú spôsobia štrajkom, bude určite nižšia ako strata, ktorú by spôsobilo zrušenie tratí a vlakov. Hovorca Železničnej spoločnosti Miloš Čikovský nevedel vyčísliť, akú stratu môže spôsobiť štrajk. Pred tromi rokmi, keď boli železničiari v štrajkovej pohotovosti, ešte nerozdelené Železnice Slovenskej republiky vyčíslili dennú stratu z prípadného štrajku na 56,9 milióna korún.
Štrajk podporuje aj poslanec Smeru Ľubomír Vážny, pretože rušenie osobnej dopravy považuje až za poslednú možnosť. Najprv treba šetriť na prevádzkových zdrojoch železníc. To by sa však podľa neho nepáčilo ani odborárom, lebo by sa to bezprostredne dotýkalo zamestnancov.
