Izraelské Arabky prechádzajú popri volebných plagátoch. FOTO - REUTERS
ktorý by znamenal veľké pohoršenie pre labouristov na politickej scéne: neznamenal by len porážku pravicovou stranou Likud na čele s Arielom Šaronom, ale strana by stratila aj pozíciu lídra ľavicovej scény, ktorú by prevzala strana Šinui Jossiho Sarida.
Pod jeho vedením tak má strana malé šance poraziť vo voľbách Likud a zmeniť kurz izraelskej politiky pevnej ruky voči Palestínčanom. Ľavica sa chce vrátiť za rokovací stôl a postupovať podľa medzinárodného mierového plánu, čo Šaron odmieta.
Pozíciu Micnu a labouristov sťažuje aj to, že niekoľko týždňov po tom, ako sa Šaron dostal z najhlbšieho bodu pre svoju korupčnú aféru, sám Micna musí čeliť korupčným obvineniam. Istá stavebná firma mu vraj požičala kancelárie na sídlo volebného štábu - výmenou za objednávky stavebných prác po voľbách. Líder socialistov sám navrhol, aby generálna prokuratúra vyšetrila túto kauzu ešte do nedele.
Podľa prieskumov by labouristi získali len asi 18-19 mandátov v 120-člennom knesete. Ukazujú však aj to, že keby do svojho čela zvolili Šimona Peresa, nositeľa Nobelovej ceny a jedného z architektov mierových dohôd, Strana práce by za Likudom zaostala len o jediné kreslo a mala by v parlamente 29 mandátov.
Peres sa stiahol z vedenia strany po volebnej prehre v roku 1995, keď vládu vytvoril Likud na čele s Benjaminom Netanjahuom. V zákulisí ostal aj po roku 1998, keď vládu vytvorili znovu labouristi na čele s Ehudom Barakom. Vo vláde národnej jednoty s Arielom Šaronom bol od roku 2001 ministrom zahraničných vecí. (kl, reuters, tasr)
