Bratislava 23. januára (TASR) - Od marca 2002, keď podpora Slovákov členstvu v NATO dosiahla najvyššiu úroveň - 57 percent, hladina podporných stanovísk k vstupu Slovenska do aliancie postupne klesá. Z aktuálneho prieskumu Ústavu pre výskum verejnej mienky (ÚVVM), ktorý sa uskutočnil začiatkom januára na vzorke 1073 respondentov, vyplýva, že vstup SR do NATO podporuje 46 percent občanov.
V porovnaní s októbrovým prieskumom klesla podpora o štyri percentuálne body a oproti marcu o 11 percentuálnych bodov. Podiel odporcov nášho členstva v NATO dosiahol začiatkom januára 48 percent, čo je najviac od decembra 2001.
Analýza údajov získaných v januárovom prieskume ukázala, že k aktuálnemu poklesu podpory vstupu Slovenska do NATO prišlo vo všetkých sledovaných sociodemografických kategóriách.
V súčasnosti sú vstupu Slovenska do NATO priaznivo naklonení vo väčšej miere, v porovnaní s celoslovenským priemerom, rovnako ako v októbri minulého roka, 18 až 24-roční a 30 až 39-roční respondenti. Ďalej sú to občania maďarskej národnosti, podnikatelia, zamestnanci, respondenti z miest s viac ako 100 tisíc obyvateľmi a občania s vyšším vzdelaním.
Integračné snahy Slovenska do Severoatlantickej aliancie podporujú vo väčšej miere v porovnaní s priemerom aj obyvatelia Nitrianskeho kraja. Z hľadiska politických sympatií podporujú našu integráciu do NATO dlhodobo v najväčšej miere potenciálni voliči koaličných strán - SDKÚ (82 percent), ANO (77 percent), SMK (70 percent) a KDH (65 percent). Podiel občanov podporujúcich vstup SR je vyšší medzi mužmi - 51 percent, kým medzi ženami len 42 percent.
So vstupom Slovenska do NATO nesúhlasia vo väčšej miere respondenti z najstarších vekových kategórií 50 až 59 rokov a viac ako 60 rokov, opýtaní so základným vzdelaním, nezamestnaní a z hľadiska krajového členenia Slovenska predovšetkým občania žijúci v Trenčianskom a Banskobystrickom kraji. Začlenenie sa Slovenska do Severoatlantickej aliancie nepodporujú sympatizanti KSS (86 percent), Pravej SNS (79 percent), SNS (75 percent), SDĽ (67 percent), HZDS (66 percent) a HZD (65 percent).
V novembri na summite NATO v Prahe dostalo Slovensko spolu s Estónskom, Lotyšskom, Litvou, Rumunskom, Bulharskom a Slovinskom pozvánku na vstup do aliancie. S týmto rozhodnutím NATO je spokojných 49 percent občanov Slovenska, naopak, nesúhlas s ním deklarovalo začiatkom januára 35 percent opýtaných respondentov.
Sociodemografická štruktúra občanov, ktorí sú spokojní s pozvaním našej krajiny k členstvu v Severoatlantickej aliancii, kopíruje skupiny obyvateľov podporujúcich vstup Slovenska do aliancie. Viac ako polovica občanov Slovenska, presne 55 percent, považuje pozvanie na členstvo v aliancii za úspech slovenskej diplomacie, s týmto názorom nesúhlasí viac ako tretina 34 percent - občanov oslovených v januárovom zisťovaní.
Viac ako dve pätiny občanov 42 percent - sa domnievajú, že pozvánka na vstup Slovenskej republiky do NATO je výlučne zásluha politikov súčasnej vládnej koalície. Nesúhlas s takýmto pohľadom na oficiálnu pozvánku do NATO vyjadrilo v prvej januárovej dekáde 34 percent opýtaných. S tým, že rozhodnutie o pozvaní SR na členstvo v aliancii je najmä zásluha politických predstaviteľov vládnej koalície, ale prispeli k nemu aj opoziční politici, vyjadrilo v zisťovaní uskutočnenom začiatkom januára súhlas 49 percent opýtaných občanov.
Upozornenie: Grafické oddelenie Ekonomickej redakcie TASR vydáva k správe graf.
