Naše zákony pripúšťajú možnosť odňať „vo verejnom záujme“ občanom nehnuteľnosti a náhradu za ne kompenzovať na základe nízkych vyhláškových a nie trhových cien. Ako to vnímate?
„Vyvlastnenie je spôsob, ako môže investor lacno získať zaujímavé pozemky, za ktoré by inak musel zaplatiť niekoľkonásobne viac. Takýto postup bol bežný pred rokom 1989, štát však dodnes udržiava vyvlastňovanie za vyhláškové ceny pri živote. Každý chápe, že verejnoprospešné stavby sú užitočné. Neprišiel som však na dôvod, prečo by investor nemal vlastníkovi dostatočne nahradiť majetok a odškodniť ho.“
Ste jedným z mnohých ľudí, ktorých štát každoročne vyvlastní. Na rozdiel od väčšiny ostatných ste sa nevzdali a svoje vlastníctvo si pred štátom bránite. Prečo?
„Vyvlastňovanie nehnuteľností sa v posledných rokoch začína opäť výrazne rozmáhať. Investori sa vyhovárajú, že nemôžu kupovať nehnuteľnosti od občanov za vyššie ako vyhláškové ceny. Investor sa síce formálne vždy najprv pokúsi s občanom dohodnúť, zároveň ho však dôrazne upozorní, že ak jeho podmienky neprijme, bude aj tak vyvlastnený. Občania sú teda často zastrašovaní. Mnohí tomuto tlaku podľahnú a podpíšu.
Čo nasleduje potom?
„Dôsledky si ľudia uvedomia, až keď za vlastný dom s pozemkom dostanú maximálne niekoľko stotisíc korún. Hľadí sa na nich ako na ľudí s bytovým problémom, ktorý si zavinili sami – veď predali lacno svoj dom. Potom sú radi, ak im niekto sprostredkuje bývanie. Samozrejme, nie je to zadarmo a každý to občanovi dáva patrične najavo. Je to nedôstojné.“
Máte za sebou niekoľkoročný boj, ktorý vás stál veľa času i peňazí, výsledok je však zatiaľ v nedohľadne. Neľutujete, že ste sa do toho vôbec pustili?
„Nie. Veľmi sa však čudujem štátnym investorom a samosprávam, že trvajú na vyhláškových cenách. Dôsledkom je oneskorenie a predraženie výstavby. Úradníci a občania mrhajú čas vo vzájomných sporoch, hoci by inak nemuseli. Stavby stoja rozostavané, hoci už mohli dávno slúžiť. Prípad v Prešove je v tomto ukážkový. Investor si nevie svoje požiadavky obhájiť, a tak prestal vecne komunikovať. V územnom pláne Prešova je na vyvlastnenie určených ešte veľa ďalších súkromných pozemkov a domov, často bez vedomia ich vlastníkov. A tak to je nielen v Prešove. Súčasný stav náhrad za vyvlastnenie je však neudržateľný a v normálnom svete nemá obdobu. Preto má zmysel usilovať sa o zmenu.“