Rodina nie je proti, ak za svoj dom dostane „primeranú náhradu“. Presne tak, ako to určuje ústava a príslušný zákon. Investor však ich návrh neakceptuje. Znalec v súlade so stavebným zákonom ocenil ich priestranný rodinný dom a priľahlé pozemky podľa zastaranej, no stále platnej vyvlastňovacej vyhlášky na 900-tisíc korún. Trhová cena nehnuteľností je pritom niekoľkonásobne vyššia. Investor zároveň Drutarovským „odporučil“ obrátiť sa na mestskú samosprávu, aby rodine sprostredkovala byt na vzdialenom sídlisku. Ten však stojí omnoho viac…
Po tom, ako mesto odmietlo riešiť tento problém, neostáva rodine nič iné, ako chrániť svoje vlastníctvo pred štátom a samosprávou dostupnými právnymi prostriedkami. Po vydaní rozhodnutia okresného úradu o vyvlastnení sa Drutarovskí odvolávajú, pričom argumentujú aj neadekvátnou výškou náhrady za ich vyvlastnenú nehnuteľnosť. Zároveň podávajú na okresný súd návrh na určenie neprimeranosti kúpnej ceny. Vyvlastňovacie konanie je na ich návrh dočasne prerušené, krajský úrad však nakoniec odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie okresného úradu. Investor tak získava právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení.
Rodina preto rozhodnutie krajského úradu žaluje ako nezákonné na krajskom súde. V žalobe Drutarovskíh upozornia okrem iného na fakt, že oceňovanie nehnuteľností „vyhláškovými“ cenami je v rozpore s ústavou a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv. Takýto statický spôsob náhrady je totiž nespravodlivý, nevyjadruje dynamiku cien na trhu a nezohľadňuje rovnováhu medzi požiadavkami všeobecného záujmu a ochranou vlastníckeho práva jednotlivca.
Krajský súd vrátil nádej nielen tejto rodine, ale aj všetkým vyvlastňovaným. S argumentmi o protiústavnosti „vyhláškových“ cien sa stotožnil, konanie prerušil a vec postúpil jedinému kompetentnému orgánu v tejto veci – Ústavnému súdu. Stanovisko Ústavného súdu v súčasnosti ešte stále nie je známe.
