Reverend Al Sharpton. FOTO – ČTK/AP
Štyridsaťosemročný demokrat chcel do vysokej politiky vstúpiť už trikrát: dva razy ako senátor za štát New York a raz sa uchádzal o post newyorského starostu. Teraz je jediným černošským kandidátom na prezidentskú funkciu.
Výhodou môže byť, že je dobrým rečníkom. Jeho omše majú silný náboj. Vyjadruje sa ku všetkému: od terorizmu, cez znižovanie daní, po konflikt s Irakom a severnou Kóreou.
„Sharpton má potenciál na získanie značného počtu delegátov najmä v južných štátoch Ameriky,“ hovorí analytik Centra politických a ekonomických štúdií David Bositis. Sám Sharpton si myslí, že môže vyhrať primárky Demokratickej strany v Južnej Karolíne. V tomto štáte je totiž až 40 percent černošských voličov. A dokáže vraj osloviť aj voličov v ostatných južných štátoch, ale aj v New Yorku. A nielen Afroameričanov, ale tiež Hispáncov a dokonca aj časť belochov.
Jedným z jeho volebných bodov má byť požiadavka na zvesenie tradičných vlajok bývalej Konfederácie. Tie dodnes visia v mnohých štátoch juhu. Pre neho sú symbolom rasizmu.
Svoju kandidatúru neberie len ako súboj o Biely dom. Možno ešte viac mu ide o budúcnosť Demokratickej strany. „Vychádzam z toho, že strana pre svoju stratégiu stratila nielen Biely dom, ale aj Senát a Snemovňu reprezentantov. Vydala sa priveľmi napravo.“
Al Sharpton býval veľkým priateľom Clintonovcov. Teraz však zmenil názor. Nezdá sa mu, že ešte existuje niečo ako noví demokrati. Tých reprezentoval Bill Clinton. „Niet nových demokratov. Sú iba starí demokrati. A stále prehrávame s republikánmi. Dokedy mieni strana trvať na terajšej stratégii?“
Sharpton chce posunúť ideológiu strany do stredu. Inšpiruje sa posolstvom najznámejšieho reverenda Jesseho Jacksona. Ten v prezidentských voľbách v roku 1984 a 1988 získal práve na tejto platforme veľmi výraznú podporu.
Sharpton cíti, že americkým prezidentom sa zrejme nestane. Chce však, aby Amerika počula aj jeho hlas.
MICHAL HAVRAN
