Bývala bánovská Tatrovka, kedysi VAB a Tatra Sipox, dnes Tanax znovu prepúšťa. Život rodín dvadsaťtisícového mesta Bánovce nad Bebravou je s ňou už dlho úzko spojený. V sedemdesiatych rokoch v časoch svojej najväčšej slávy zamestnával tento strojárenský kolos vyše päť a pol tisíca ľudí. Koncom minulého roka už len 1100. V januári začala 290 z nich plynúť výpovedná lehota.
Robotníci reagujú na správy o prepúšťaní apaticky. Omnoho dôležitejšie je pre nich to, že im na účty nabehla polovička výplaty za november. Do konca mesiaca sa snáď dočkajú druhej. Priemerná hrubá mzda robotníkov tu za rok 2002 dosiahla vyše 11 600 korún. Už si zvykli, že dovolenku čerpajú nie vtedy, keď chcú, ale keď nie je práca. Tej sa robotníci z fabriky neboja. „Len keby bola. Budeme robiť aj nadčasy. Chceme si zarobiť. Ale my predsa nemôžeme zháňať zákazky, na to je manažment,“ hovorí jeden zo zamestnancov. Svoje meno nechcel prezradiť, podobne ako ostatní. Práca je istota a boja sa o ňu.
„V treťom ročníku k nám nastupovali učni z učilišťa. Zo šiestich sa mohli vydariť takí dvaja. Vyučiť dobrého strojára pri špecializovaných strojoch trvá desať rokov. Prakticky to znamená zánik strojárskej výroby, práca pre strojára tu v okolí nie je. Väčšia šanca je v Čechách,“ spomína ďalší robotník. Odborár Ján Hrašný sa nečuduje, že nechcú zverejniť svoje meno. Vysvetľuje, že vo fabrike prepúšťali najmä najmladšie ročníky. „Chlapa mladšieho ako 35. rokov tu neuvidíte. Preto už ani neorganizujeme tábory pre deti zamestnancov,“ vysvetľuje Hrašný.
Správy o horšom uplatnení strojárov na trhu práce potvrdili aj zamestnanci z úradu práce. Časť z nich si prácu nájde sama. „Medzi strojármi je záujem najmä o rekvalifikačné kurzy zváračov, obsluhy cestných strojov, masérske kurzy, súkromnú bezpečnostnú službu a o povolanie pekára,“ hovorí Katarína Melcerová z úradu.
Zmeny v podniku súvisia aj s nástupom nového generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva v jednej osobe Jozefa Žuchu. Kríza v podniku priniesla nielen kumuláciu týchto dvoch funkcií, ale aj zoštíhlenie jeho štruktúry na tri úseky a prepúšťanie. Je to podobný reštrukturalizačný recept ako v lodeniciach Komárno – firma bude zamestnávať len toľko ľudí, pre koľkých bude práca. Cieľom je zvýšenie produktivity na 800-tisíc korún na hlavu a rok. Podľa Žuchu firme chýbala stratégia ďalšieho smerovania. „Keď si pozriete obchodný výkon do roku 1985 stúpal na 3,5 miliardy, potom sa viac-menej udržal. Od roku 1993 je s výnimkou minulého roku trvalý pokles tržieb. Problémy sa riešili viac-menej technokraticky. Zásadne sa nemenilo strategické zameranie firmy a počet pracovníkov,“ hovorí Žucha. On osobne si vie predstaviť firmu ako živšiu, konkurencieschopnú strojársku fabriku so silnou väzbou na trh a s tržbami šplhajúcimi sa k dvom miliardám korún do dvoch rokov.
Tento ambiciózny krízový manžér tvrdí, že ak sa dodržia ním navrhované kroky, fabrika má šancu. Spokojný je s tým, že sa rozmrazujú vzťahy medzi Tanaxom a veriteľskými bankami i potenciálnymi odberateľmi. V štádiu rokovaní sú nové kontrakty s Tatrou Kopřivnice, DMD Holdingom, HTC Holdingom, Martimexom, ministerstvami obrany a vnútra. Pomôcť pôžičkou na prefinancovanie novej výroby chce aj mesto.
