Veľmi veľa. Predovšetkým by to bolo potvrdenie, že svet Čínu akceptoval aj so všetkými jej špecifikami. A po tom komunistický režim túži najviac.
Špecifiká znamenajú porušovanie základných ľudských práv. Ľudia tu nemôžu slobodne povedať svoj názor a popravy bežia ako na bežiacom páse. Podľa Amnesty International vykonali v Číne počas kampane na potlačenie zločinnosti len za uplynulé tri mesiace 1781 popráv. Komunistická strana tu stále vládne prísnou rukou.
Číňania investovali do kandidatúry veľa. Pri propagácii sa správali ako západní profesionáli – do Pekingu si napríklad pozvali troch tenorov (Pavarottiho, Dominga, Carrerasa) a svetová tlač okamžite písala o koncerte supertenorov podporujúcich čínsku metropolu.
Usporiadanie hier si vyžaduje obrovské náklady, ale prináša aj obrovské zisky. Tento motív síce nie je hlavný, ale ani v prípade Číny nie je nezanedbateľný. Oveľa dôležitejší je však propagandistický rozmer – po príjemnom privítaní, efektnom otváracom ceremoniáli a svetových rekordoch budú pripomienky o ľudských právach len bzukotom múch.
Svet na túto kandidatúru nereaguje jednoznačne. Niektorí politici zastávajú názor, že ide len o šport a netreba do toho zaťahovať politiku. „Olympijské hry sú nesprávnym fórom na presadzovanie politických názorov. Dokázali to už OH v Moskve a Los Angeles,“ tvrdí členka amerického Senátu Patty Murrayová.
„Politická situácia a nedodržiavanie ľudských práv v Číne sa nemôžu spájať s ušľachtilým duchom olympijskej myšlienky. Preto by mala byť kandidatúra Pekingu vylúčená z hlasovania,“ myslí si naopak senátor Tom Lantos. Bushova vláda sa rozhodla dať od tohto problému ruky preč a vyhlásila, že nebude zasahovať do procesu voľby hostiteľa OH 2008. (mch)
