ý jachtár neozval. Piateho decembra krátko po desiatej večer ho zastrelili amazonskí piráti, hovoriaci si „vodné krysy“.
Smrť guľkou piráta
Blake kotvil v severobrazílskom prístave Macapá, keď šesť ozbrojených pirátov v motocyklových helmách a lyžiarskych maskách vstúpilo na palubu jeho lode a požadovalo peniaze. Keď jeden z nich udrel hlavňou pištole jedného z protestujúcich členov posádky, Blake vytiahol pušku. Stihol zastreliť jedného z lúpežníkov a v nasledujúcej prestrelke ho usmrtili dve guľky do chrbta. Piráti potom olúpili ostatných a ukradli, čo sa dalo.
Anglickej manželke Pippe Blakovej to oznámil Alan Sefton, hovorca Blakeexpeditions, ktorá v amazonských vodách monitorovala vplyv globálneho otepľovania na život amazonských Indiánov. Blake a jeho členovia ich navštevovali v amazonských pralesoch, radili im, ako sa proti tomu brániť, dovážali potraviny a potrebné nástroje.
Na druhý deň ráno stál Sefton pri dverách Blakovej ženy. „Nevedel som nájsť žiadne slová, aby som jej oznámil takú smutnú správu. Jediné, čo som zo seba napokon dostal, bolo ‚Pete je mŕtvy‘,“ vravel. Telo 53-ročného Novozélanďana prepravili armádnym lietadlom do Sao Paula a odtiaľ do juhoanglického mestečka Emsworth, kam sa Blake po svojich plavbách vracal.
Novozélandský idol
Novozélanďania stratili v Blakovi nielen špičkového jachtára, ale i veľký idol. V histórii jachtingového športu patril medzi najúspešnejších. Dokázal vyhrať najprestížnejšie jachtárske preteky okolo sveta Whitbread Round the World Race.
V roku 1995 novozélandská jachta Black Magic (Čierne čaro) pod jeho vedením vyhrala Americký pohár. Len druhý raz v 144-ročnej histórii slávnych jachtárskych pretekov sa zo striebornej trofeje pre víťaza tešila iná než americká posádka. Možno aj preto sa Blake stal nielen najlepším jachtárom roka 1995, ale i športovcom roka.
V roku 2000 menil históriu znovu, keď v Americkom pohári so svojou posádkou obhájil víťazstvo a stal sa prvou neamerickou jachtou, ktorá to dokázala (Americký pohár sa koná len raz za 5 rokov). „Vyhrali sme preto, lebo sme po tom všetci strašne túžili,“ komentoval skromne preteky Blake.
Na svojom katamaráne Enza si trúfol v roku 1994 oboplávať svet bez jedinej prestávky. Úspešne. Po 74 dňoch, 22 hodinách, 17 minútach a 22 sekundách dorazil od brehov Nového Zélandu k anglickému prístavu Robin Knox-Johnston.
Ocenila ho aj kráľovná
V jachtingu dosiahol všetko, čo sa len dalo. V roku 1995 prebral z rúk britskej kráľovnej Alžbety II. titul sir. V novembri minulého roku mu Medzinárodný olympijský výbor (MOV) posmrtne udelil Olympijský rad. Cenu za neho prevzala manželka.
„Za rok to všetko jednoducho nemôže prebolieť. Zabudnúť nedokážem a navyše po smrti Peter púta pozornosť viac ako pred ňou. Je to trochu ironické a zvláštne, ale svet v súčasnosti asi tak funguje,“ vravela Pippa Blaková so slzami v očiach.
S mužom sa zoznámila, ako inak, v prístave. Vtedy 30-ročný Blake práve kráčal z námorného klubu k svojej lodi. Aj svadobnú cestu prežili na mori. „Plavili sme sa tri týždne, a hoci nás v Tasmánii zastihol cyklón, nebála som sa. Skúsenosti a odvaha, s akou môj muž prekonával prekážky, ma upokojovali.“
Talizmanom červené ponožky
Cesta k jeho hrobu v Anglicku, kam sa po svadbe presťahoval, sa pre niektorých Novozélanďanov stala akousi životnou púťou. „Nenechávali na ňom len kvety, ako býva zvykom, ale aj národné zástavy, kiwi i červené ponožky,“ prezradil Alan Sefton, ktorý sa pri hrobe občas zastaví. Prečo červené ponožky? Pretože Blake bol poverčivý, a keď zistil, že mu prinášajú šťastie, vždy si počas pretekov na nohy navliekal ten istý pár. Až kým ho nezodral.
Na mori najazdil podľa anglických denníkov viac ako 600-tisíc námorných míľ. Keď pred tromi rokmi skončil s aktívnou činnosťou a začal sa venovať akciám na ochranu životného prostredia či pomoci amazonským Indiánom, bol vo svete jachtingu považovaný za najlepšieho. V mysliach mnohých súčasných jachtárov zostal dodnes. Na pretekoch často z úst športovcov vyhŕkne otázka: Čo by v takej situácii urobil Blake?
Vrahovia už vo väzení
Blakovi vrahovia napokon nezostali nepotrestaní. V júni 2002 brazílsky súd poslal 23-ročného Ricarda Colaresa Tavaresa, ktorý osudné dve guľky na Blaka vystrelil, do väzenia na 36 rokov a 9 mesiacov. Aj zostávajúci piati členovia gangu dostali tresty v rozpätí od 26 do 35 rokov. Tvrdenie, že strieľali v sebaobrane, súd nijako neobmäkčilo.
