Od druhej polovice osemdesiatych rokov sa začal v literatúre v súvislosti s knihami ako Milenka francúzskeho poručíka Johna Fowlesa, Anubisove brány Tima Powersa, Diferenciačný stroj Williama Gibsona & Brucea Sterlinga či novšie Diamantový vek Neala Stephensona používať pojem steampunk. Žáner, ktorého názov vznikol spojením anglických slov steam (para) a cyberpunk. Zastrešil romány, čo tematizujú 19. storočie, čiže vek pary, a sú situované najčastejšie do Anglicka, predovšetkým do Londýna alebo na priemyselný sever.
Tento literárny prúd s prvkami fantastiky nadväzuje na kultúrne tradície viktoriánskej epochy a na tvorbu autorov ako Charles Dickens, Arthur Conan Doyle, Mary Shelleyová, H. G. Wells, Bram Stoker či Jules Verne. Platí to aj pre román londýnskeho prozaika, básnika, literárneho historika a kritika Petra Ackroyda (1949) - Golem z londýnských doků, ktorý síce vyšiel už dávnejšie vo vydavateľstve Paseka, ale pre pretrvávajúcu nevyváženosť nášho knižného trhu je na pultoch až dnes za mimoriadne priaznivú cenu.
Anglicko prežívalo v 19. storočí éru nástupu nových výrobných prostriedkov a technológií, ktoré so sebou napriek často urputnému odmietaniu verejnosti priniesli radikálnu zmenu mocenských vzťahov i morálky celej spoločnosti. Práve peripetie vzniku novej technológie, prvých počítačov, sú jedným z vedľajších motívov románu. Dôležitou postavou príbehu je Charles Babbage (1792 - 1871), fenomenálny vedec viktoriánskej epochy, priekopník prvých dvoch typov počítačov, ktoré však zostali nedokončené. V románe ožívajú mnohé historické postavy Londýna druhej polovice 19. storočia (Dan Leno, Karol Marx, George Gissing) alebo vznikajú postavy fiktívne, niektoré však s historickým predobrazom. Rovnako plnohodnotnou postavou je samotné mesto Londýn, presnejšie Babylondýn, ako ho nazýva Ackroyd.
Golem z londýnských doků sa totiž dá čítať rozlične. Ako napínavá detektívka, pretože jednotlivé motívy zjednocujú tajomné brutálne vraždy, ktorých páchateľ je neznámy a detektívi si s jeho dolapením nevedia dať rady. Ako topografia Londýna, najväčšieho mesta sveta 19. storočia, v ktorom sa nesmierne rozmohla chudoba a úpadok mravov dosiahol dovtedy nevídaný rozmach. Ako divadelný román o živote skupiny londýnskych hercov a spevákov z najchudobnejšej vrstvy. Ako literárny dialóg s významnými knižkami 19. storočia. Alebo ako alternatívny historický príbeh z viktoriánskej doby.
Umiestnenie deja do sveta londýnskych kabaretov, divadiel a varieté nie je náhodné. Ackroyd chápe vtedajší i súčasný Londýn ako veľkolepé divadlo, kde ľudia nosia kostýmy, masky a hovoria vopred nacvičené repliky, aby zakryli svoje úzkosti, sklamania i vraždy. Chaotické mesto vyvstáva pred očami čitateľa plasticky a so zmyslom aj pre najmenší detail.
Premyslená koláž filozofie, histórie, mystiky a etiky je odľahčená suchým anglickým humorom aj ironickým nadhľadom. Ackroyd je majstrom pastišu, rád napodobňuje iné známe diela alebo ich časti. Disponuje závideniahodným množstvom rozprávačských techník a dokazuje svoje presvedčenie, že pre súčasného spisovateľa je nevyhnutné poznať teóriu i dejiny literatúry, za čo brojil už v roku 1975 v knihe Poznámky k novej kultúre. V románe sa rýchlosťou videoklipového strihu striedajú štýly: anglický žurnalizmus 19. storočia, fiktívny denník vraha, dobová erotická poviedka, záznam policajného výsluchu či realistická próza s vševedúcim rozprávačom.
Každá strana románu dokazuje spisovateľovu radosť z písania, z neustáleho dialógu s čitateľom a prostú lásku k literatúre, chápanú bez falošnosti pseudointelektuálov a prehnanej sentimentality.
MICHAL HVORECKÝ
