Kresba - SME
Kandidáti na vstup do Európskej únie musia pozvánky potvrdiť v referendách, nie všade to bude jednoduchéVlády krajín, ktoré minulý december dostali v Kodani oficiálne pozvánky na vstup do Európskej únie, si ešte nestihli vydýchnuť z prvej veľkej skúšky na európskej pôde a už ich čaká úloha ďalšia. V Kodani sa snažili pre svojich občanov získať čo najlepšiu vstupnú pozíciu, teraz ich musia presvedčiť, aby v referendách o vstupe nimi vyjednané podmienky podporili.
V niektorých krajinách, najmarkantnejšie asi v Poľsku, je medzi tým, čo vyjednávači vyjednali, a podporou vstupu dokonca priama súvislosť. To, že sa poľským vyjednávačom podarilo s úniou dohodnúť relatívne slušné podmienky, otupilo hrany farmárskeho odporu.
Panuje názor, že referendá v deviatich prizvaných krajinách dopadnú pozitívne (desiatou pozvanou krajinou je Cyprus, tam sa s najväčšou pravdepodobnosťou referendum konať nebude), aj keď v niektorých budú výsledky veľmi tesné.
Prieskumy aj analytici naznačujú, že dramatické by mohli byť referendá na Malte, v pobaltských štátoch, hlavne v Lotyšsku, a prekvapiť by mohlo Poľsko.
„Tesné výsledky alebo drámy do poslednej chvíle sa dajú čakať v krajinách, kde ani politická reprezentácia nebola jednotná v podpore vstupu. Pre malé krajiny, s takou málopočetnou populáciou, ako je napríklad Malta, je otázka vzdania sa časti svojej suverenity v prospech únie skutočne kľúčová. Jej naliehavosť sa stupňuje s blížiacim sa termínom rozhodovania,“ povedala pre SME Kirsty Hughsová z Európskeho centra strategických štúdií.
Referendum na Malte má síce len odporúčací charakter (viď tabuľka), ale v krajine budú tento rok parlamentné voľby a ich pravdepodobný víťaz - labouristi hovoria, že pre krajinu si vedia predstaviť inú alternatívu než vstup do únie.
Pomerne euroskeptickí sú aj v pobaltských štátoch. „Tieto krajiny boli vždy menej presvedčené o potrebe vstupu ako kandidáti zo strednej Európy. Je to dané historicky. Litva, Lotyšsko a Estónsko boli priamo súčasťou Sovietskeho zväzu, neboli to len satelity. Aj preto sú viac neochotní vzdávať sa svojej suverenity. Boli nadšení z prijatia do NATO, lebo to je záruka bezpečnosti. V prípade Estónska ide aj o ekonomické motívy,“ vysvetľuje Hughsová.
Pokiaľ ide o Poľsko, tam podpora vstupu permanentne klesá. Karty by mohli zamiešať tri faktory: farmárska loby, klesajúca podpora vstupu medzi vplyvným katolíckym duchovenstvom a nízka popularita súčasnej vládnej koalície.
Hughsová však upozorňuje, že rozhodovanie ovplyvnia aj predreferendové kampane. Tie by okrem nápaditosti mali byť predovšetkým pravdivé. „Ak politici nebudú poctiví, vypomstí sa im to. Mali by povedať: pozrite sa, toto sú politické a ekonomické výhody, ale sú tu aj isté obmedzenia. Ak to neurobia, budú konfrontovaní so svojimi voličmi. Tí sa ich budú pýtať, prečo im nepovedali nič o nevýhodách.“
O aké referendá pôjde?
Môže ísť o dva typy referend: záväzné alebo odporúčacie. Záväzné majú silu zákona, odporúčacie konzultačný charakter.
Záväzné:
Litva, Lotyšsko, Slovensko (musí sa na ňom zúčastniť viac ako 50 percent voličov), Česko (nie je potrebná minimálna účasť, referendum sa však v nasledujúcich dvoch rokoch nesmie opakovať).
Odporúčacie:
Maďarsko, Estónsko, Slovinsko, Malta.
Špeciálny prípad:
Poľsko:
sa chystá na novelizáciu zákona o referende. To by mohlo by referendum o vstupe skomplikovať. Ak by totiž účasť voličov bola nižšia ako 50 percent, muselo by sa o vstupe hlasovať v parlamente, kde by ho obe komory museli schváliť dvojtretinovou voličov. Všetky doterajšie poľské referendá mali nižšiu ako 50-percentnú účasť.
Cyprus:
referendum asi nebude, vstup do únie bude v prípade nedosiahnutia dohody o zjednotení ostrova schvaľovať cyperský parlament, v prípade dosiahnutia dohody by sa konalo spoločné ľudové hlasovanie o zjednotení ostrova aj o vstupe do únie. (reuters)
BRATISLAVA - Slovenské referendum o vstupe do únie bude 16. a 17. mája. Parlament dnes prijíma uznesenie o jeho konaní, vyhlásiť ho musí prezident Rudolf Schuster.
SLOVENSKO: symbolom bude Kriváň
Vstup Slovenska do únie stabilne podporuje viac ako 60 percent obyvateľov, vláda teda nemá obavy, že by občania hlasovali v referende proti. Väčšie obavy vzbudzuje platnosť referenda. Podľa ústavy sa na ňom musí zúčastniť minimiálne 50 percent voličov. Ani jedno referendum, ktoré sa u nás konalo, nebolo zatiaľ platné.
Vláda aj parlament si však úspešné referendum stanovili ako svoju politickú prioritu pre tento rok. Všetky parlamentné strany vrátane komunistov oficiálne vstup do únie podporujú a sľúbili v tomto smere vystupovať aj v predreferendovej kampani.
Vláda vyčlení na kampaň 50 miliónov korún. „Kampaň by mala byť zacielená na zvyšovanie informovanosti občanov - o čom je únia, o čom je náš vstup, aké budú dopady. Malo by sa diskutovať o výsledkoch prístupových rokovaní, lebo to bude naša východisková pozícia,“ hovorí analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Vladimír Bilčík.
Vláda plánuje kampaň najmä mediálnu. Podľa podpredsedu vlády Pála Csákyho by mala byť hlavne mobilizáciou občanov, aby prišli voliť. O detailoch nášho vstupu bude vraj čas debatovať aj potom. Oficiálnym logom kampane bude tatranský Kriváň s 12 európskymi hviezdičkami. Kampaň sa chce zamerať na najviac euroskeptické skupiny obyvateľov - dôchodcov, vidiecke obyvateľstvo, ľudí s nižším vzdelaním, obyvateľov Prešovského a Trenčianskeho kraja a sympatizantov HZDS a KSS.
Slovenská ústava nevyžaduje konanie referenda o únii, koaličné strany však jeho uskutočnenie sľúbili, aby o takej vážnej veci mohli občania rozhodnúť sami. Ak by bolo referendum neplatné, teda sa na ňom nezúčastnilo dosť voličov, podľa Pála Csákyho „nastane situácia, ako keby referendum vôbec nebolo“ - o vstupe do únie rozhodne vláda a parlament. O možnosti, že by referendum bolo platné, ale väčšina občanov by bola proti, politickí predstavitelia zatiaľ neuvažujú.
Podľa decembrového prieskumu verejnej mienky Štatistického úradu SR je 62 percent obyvateľov rozhodnutých zúčastniť sa ho, 68 percent zúčastnených by hlasovalo za. (mar)
SLOVINSKO: hlasovať sa bude aj o vstupe do NATO
Ako prví z pozvaných krajín budú mať referendum Slovinci. Už 23. marca budú rozhodovať o vstupe do únie. Ako jediní si ale referendum o únii spojili aj s referendom o vstupe do NATO. V obidvoch prípadoch sa nečakajú žiadne veľké prekvapenia: Slovinci by mali povedať áno.
Podpora vstupu do únie je 62 percent. Mnohí Slovinci chápu vstup do Európskej únie ako návrat do Európy a odpútanie sa od vnímania krajiny ako súčasti nepokojného Balkánu. (mik)
LITVA: do hry môžu vstúpiť populisti
Litovčania budú rozhodovať o vstupe 11. mája. Podpora vstupu je 68 percent, negatívnu úlohu by však mohli zohrať malé populistické strany, ktoré majú pomerne agresívnu antikampaň.
Litva spolu s Estónskom a Lotyšskom pôvodne plánovala referendum uskutočniť v rovnaký deň - 23. augusta na výročie podpísaniu paktu Molotov- Ribbentrop, ktorý ponechal pobaltské štáty pod sovietskym vplyvom. Potom však prevládol názor, že tento prázdninový dátum by mohol negatívne ovplyvniť účasť na referendách.
(mik)
ČESKO: únia nie je raj
Referendum bude 15. a 16. júna. Podľa posledných prieskumov by vstup do únie podporilo 61 percent obyvateľov, 17 percent je proti a 22 sa ešte nerozhodlo. Účasť na referende by mala byť viac ako 70 percent.
Česi sú považovaní za najväčších euroskeptikov v rámci visegrádskej skupiny. Najvýznamnejšou postavou tohto prúdu je Václav Klaus. Česká predreferendová kampaň sa už začala, vrcholiť bude v druhej polovici mája.
„Nebudeme robiť hlúpu propagandistickú kampaň s plagátmi typu - áno Európe. Chceme ľuďom povedať, že to nebude rozprávka ani raj, ale že takúto šancu majú len raz v histórii,“ povedala riaditeľka odboru komunikačnej stratégie ministerstva zahraničných vecí Jana Adamcová.
Rozpočet kampane je 200 miliónov českých korún. Dvadsať percent z rozpočtu sa použije na prezentáciu Česka v krajinách únie.
(čtk)
MAĎARSKO: najsilnejšia podpora
Dvanásteho apríla bude jedno z najmenej dramatických referend. Maďari sú najsilnejšími vyznávačmi vstupu do únie spomedzi visegrádskych krajín. Podpora je 74 percent a nič ňou zrejme neotrasie.
Hoci referendum má len odporúčací charakter, socialistický premiér Medgyessy chce ísť 16. apríla podpisovať zmluvu o pristúpení s jasným mandátom svojich občanov. Všetky relevantné maďarské politické strany podporujú vstup do únie, aj keď bývalý premiér Viktor Orbán si myslí, že Medgyessy mohol pre Budapešť vyjednať výhodnejšie podmienky. Objavujú sa informácie, že organizácie napojené na Orbánov Fidesz by mohli svojich priaznivcov vyzývať na hlasovanie proti vstupu. Fidesz sa však zaviazal, že vstup do únie podporí.
(mik)
POĽSKO: boja sa farmári a kňazi
Referendum bude buď 8. júna, alebo až na jeseň. Podpora je 68 percent, obavy sú z účasti. Ak by bola pod 50 percent, muselo by sa o vstupe hlasovať v oboch komorách parlamentu.
S poľským súhlasom sa ráta, aj keď mierne vzrušenie spôsobil pokles podpory vstupu medzi vplyvným katolíckym duchovenstvom. Pokles je asi 25 percent, ale aj tak je nadpolovičná väčšina kňazov za vstup do únie. Najsilnejšou baštou odporcov vstupu je katolícke Rádio Mária hojne počúvané kňazmi. Rádio sa v Poľsku „preslávilo“ už predtým, napríklad silným antisemitizmom. Poľský rodák, pápež Ján Pavol II. však svojim krajanom odporúča do spoločenstva vstúpiť.
Konzervatívni katolíci sa nevedia zmieriť s európskym prístupom k homosexuálnym partnerstvám či k interrupciám. Kirsty Hughsová si však myslí, že vplyv konzervatívnych katolíkov, ale aj farmárskej loby sa prejaví len na miestnej úrovni a Poliaci vstup podporia. (mik)
LOTYŠSKO: vstup do únie- svadba z lásky
Pôjde o jedno z najsledovanejších referend a bude sa konať 20. septembra. Podpora vstupu je v Lotyšsku dlhodobo jedna z najnižších, v súčasnosti sa pohybuje okolo 46 percent. V krajine už existuje scenár, ak by sa prvé referednum nevydarilo. Ráta sa s tým, že druhé by bolo v roku 2006 spolu s parlamentnými voľbami.
Septembrový dátum zvolili preto, aby sa počas roka podarilo presvedčiť čo najviac Lotyšov o výhodnosti vstupu do únie. Aj keď v krajine neexistuje žiadna organizovaná euroskeptická skupina, odpor voči únii je značný. Mnohým ľuďom únia pripomína Sovietsky zväz a hlavne starší občania nevidia vo vstupe do európskeho spoločenstva žiadny zmysel.
„Musíme ich presvedčiť, že pripojenie k Sovietskemu zväzu bolo znásilnením, kým vstup do únie bude svadbou z lásky,“ hovorí o presviedčacej kampani šéfka diplomacie Sandra Kalnieteová. Pozorovatelia však tvrdia, že v dôsledku zásadných škrtov v štátnom rozpočte na kampaň nezostane veľa peňazí. (mik)
ESTÓNSKO: žiadne peniaze euroskeptikom
Referendum je naplánované na 14. septembra. Podpora vstupu je asi 57 percent, proti je 36 percent Estóncov. Európski štatistici z Eurobarometra však tvrdia, že podpora je len okolo 32 percent.
Estónska ekonomika sa vyznačuje minimálnym daňovým zaťažením a je oveľa liberálnejšia ako v súčasných členských krajinách únie. Aj preto sa Estónci nevedia rozhodnúť, či sa nechať zviazať bruselskými pravidlami.
Obyvatelia Estónska majú strach aj zo straty suverenity, preto sa predreferendová kampaň sústredí na heslo „Európska únia je dobrovoľné združenie, nie diktát“.
Premiér Siim Kallas sa rozhodol neudeliť žiadne vládne peniaze euroskeptickým združeniam. Kampaň bude pre to podľa mediálnych odborníkov nevyvážená.
(mik)
MALTA: ešte nevedia, kedy bude referendum
V krajine sa o termíne referenda ešte len diskutuje. Už tento proces sprevádzajú obštrukcie labouristickej opozície. Podpora vstupu je relatívne slušná, všetko však závisí od toho, čo odporučí svojim voličom opozícia. Hovorí sa, že by im mohla odporúčať hlasovať proti alebo referendum jednoducho bojkotovať.
Premiér Edward Fenech Adami sa v liste obrátil na lídra labouristov Alfreda Santa a navrhol mu, aby sa referendum konalo v marci. Podľa politických zdrojov, na ktoré sa odvoláva agentúra Reuters, by sa mohlo konať 8. marca: je to sobota a v tento deň prebehnú miestne voľby.
Pre Malťanov je problémom strata suverenity a legalizácia interrupcií. Na Malte sú interrupcie zakázané, ale právo únie ich povoľuje. Malta zrejme zvolí rovnaký model ako silno katolícke Írsko, ktoré si presadilo v tejto veci špeciálny dodatok k zmluve o pristúpení a naďalej sa riadi vlastným právnym poriadkom. (mik)
