
Proti vojne v Iraku cez víkend protestovali aj v mnohých anglických mestách. Transparent, ktorí držia aktivisti v Londýne hovorí: „Nie vojne v Iraku“. FOTO - REUTERS
BRUSEL,MADRID,ANKARA, LONDÝN - Včera zažili hlavné mestá Európy a Severnej Ameriky deň protivojnových demonštrácií. Asi 5000 ľudí na protest proti politike USA voči Iraku pochodovalo ulicami belgického Bruselu.Účastníci pochodu niesli transparenty s nápismi: „Odzbrojte USA“ alebo „Nijaká krv za ropu“.
V sobotu sa demonštrovalo proti vojne v Japonsku, Pakistane, Sýrií, Egypte, Rusku, Británií, Argentíne aj v Mexiku.
Odmietavý postoj proti možnému útoku proti Iraku vedenému USA včera protestným pochodom vyjadrilo aj niekoľko tisíc Španielov.
Pár kilometrov dlhý pochod v neprívetivom chladnom počasí sa skončil pri bývalej americkej vojenskej základni Torrejón neďaleko Madridu.
Pochod viedol po trase predchádzajúcich pochodov k Torrejónu, pri ktorom po roky prebiehali protesty proti prítomnosti zahraničných vojakov a zbraní na španielskom území a členstva krajiny v Severoatlantickej aliancii.
Aj v tureckom hlavnom meste Ankare sa zhromaždili asi dve tisícky ľudí, aby protestovali proti možnej vojenskej operácii USA proti susednému Iraku. K demonštrácii došlo iba pár hodín pred príchodom šéfa Zboru náčelníkov štábov amerických ozbrojených síl Richarda Myersa do krajiny.
Washington nalieha na Ankaru, jedinú moslimskú krajinu v NATO,
aby súhlasilo s použitím svojich vojenských základní pre pravdepodobný zásah proti Bagdadu. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že 80 percent obyvateľstva je proti vojne, a tak Turecko stále odkladá odpoveď na americkú žiadosť.
V Moskve demoštrantom hrali do kroku staré známe revolučné piesne, objavili sa aj portréty Stalina a Lenina.
Najväčšia tlačenica bola v metropole štátu, proti ktorej pochodovali demonštranti v rôznych kútoch sveta. Vyše 50-tisíc ľudí protestovalo proti politike svojej vlády v centre Washingtonu. Americké transparenty hlásali: „Aj Ježiš by ich bombardoval?“ či „Zmena režimu začína doma“. Aj v San Franciscu pochodovalo niekoľko tisíc ľudí. V dave bolo vidno odborárov spolu s hollywoodskými hviezdami, anarchistov aj vojnových veteránov. Organizátori amerických demonštrácií chcú vytvoriť zjednotenú protivojnovú opozíciu, ktorá by bola taká silná, ako hnutie proti vojne vo Vietname v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch.
(zo,tasr)