ku, začne mu rozprávať o svojom poslednom prípade. Na stôl položí fotografiu: „Moja ďalšia mŕtvola.“ Na snímke je zohavený muž, telo samá podliatina. „Údajne malo ísť o samovraždu spáchanú vo väzení,“ hovorí Porntip Rojanasunanová a uštipačne sa usmeje. Jej tvár prezrádza, že je odhodlaná dokázať, že muža umučili.
Posledná nádej pre pozostalých
Vystupovanie tejto 47-ročnej ženy by sa mohlo niekomu zdať nediplomatické a neázijské, avšak do istej miery práve vďaka svojskému štýlu sa patologička Porntip stala populárnou. A keďže nemá zábrany pustiť sa ani do všemocnej polície, je táto docentka z bangkokskej univerzitnej nemocnice Ramathibodi poslednou nádejou pre mnohých pozostalých.
Jej knihy sa v Thajsku predávajú lepšie ako Harry Potter. Televízne šou, v ktorých sa objaví, patria v krajine k najsledovanejším. To súvisí aj s jej zovňajškom. V spoločnosti, v ktorej je pokorná zdržanlivosť považovaná u žien jej veku a postavenia za najvyššiu cnosť, prihrmí excentrická patologička do televízneho štúdia v topánkach s extrémne hrubými podrážkami a v krikľavom, tesnom tričku. Polodlhé červené vlasy jej odstávajú, špicaté nechty má nalakované na fialovo so zlatými flitrami.
Svoju prezývku „Doktorka Smrť“ si však nevyslúžila pre svoj zjav, ale preto že práve vďaka nej sa v krajine podarilo inštitucionalizovať nezávislú súdnu patológiu. Minister spravodlivosti ju minulý rok poveril vybudovať inštitút súdneho lekárstva, ktorý nebude podliehať polícii.
Proti svojvôli justície
Jej cieľom je, ako hovorí „bojovať všemožne proti svojvôli justície a za práva chudobných“. Keď pred zhruba troma rokmi zomrel poslanec parlamentu Hangton Thammawattana, člen jednej z najbohatších rodín v krajine, polícia, ktorá mala v prípadoch násilnej smrti ako jediná kompetencie vykonať obhliadku mŕtvoly, hovorila o samovražde. Doktorka Porntip však potom, ako ju reportéri konfrontovali s fotografiou z miesta činu, prípad ohodnotila ako vraždu: držanie tela mŕtvoly tomu údajne naznačovalo.
Dostala anonymné výhražné telefonáty. Po niekoľkotýždňovej verejnej debate však polícia musela svoju povrchnú analýzu zrevidovať. „Šéf polície má odvtedy na mňa ťažké srdce,“ hovorí Porntip, „ale ja nerobím rozdiel medzi mŕtvolou neznámeho a superbohatého človeka.“
O tom svedčí aj prípad údajného zlodeja áut z východného Thajska, ktorého podľa polície zabil niekto z konkurenčných gangov. Jeho príbuzní nesúhlasili. Protestovali, avšak neúspešne, a tak nechali mŕtvolu zmraziť. Pred niekoľkými mesiacmi, zhruba po dvoch rokoch, jeho telo demonštratívne vystavili pred budovou parlamentu. Pri pitve našla doktorka Porntip v jeho tele guľku z policajnej zbrane. Rodina obete bola nakoniec finančne odškodnená, čo nemá v dejinách Thajska obdoby.
Pôvodne chcela táto ambiciózna žena – ktorá za dve desaťročia kariéry pitvala viac ako 10 000 mŕtvol, študovať architektúru. Jej rodičia trvali na lukratívnejšej medicíne. Dcéra, ako fanúšik inšpektora Colomba, zakotvila na patológii. To bolo začiatkom 80–tych rokov. V tom čase sa otváraním mŕtvol zaoberalo v celej krajine iba šesť expertov z polície – medzi nimi nebola jediná žena. A tak sa mladá patologička nechala vyškoliť v FBI a v Scotland Yarde.
Podľa Der Spiegel spracovala Margita Kružliaková
